Jozef Serčuk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Josef Serčuk (* 1919 Poľsko - †6. november 1993, Tel Aviv, Izrael) bol veliteľ židovského partizánskeho oddielu operujúceho v oblasti Lublinu v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Po vojne svedčil vo viacerých procesoch s nacistickými zločincami, za čo získal zvláštne uznanie od štátu Izrael.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo jeho rodičia a ďalší rodinní príslušníci boli zabití v ghette v roku 1941, bol Jozef a jeho brat David transprotovaní do vyhladzovacieho tábora Sobibor. Po jednom dni v tábore sa im obom spolu s ďalším väzňom podarilo utiecť do blízkeho lesa. Tu založili jadro partizánske skupiny, ktorá sa formovala hlavne zo Židov, ktorí utiekli z giet alebo tábora Sobibor. V jednotke bojoval aj spisovateľ Dov Freiberg.

Jeho brat David Serčuk po oslobodení oblasti vstúpil do Poľskej armády, v roku 1948 bol zavraždený poľskými neonacistami.

Po vojne sa Josef Serčuk angažoval vo vyhľadávaní nacistických vojnových zločincov v Európe, a vypovedal ako svedok na Norimberskom procese. Po návrate do Poľska podal žiadosť o odchod do Izraela, ktorá ale bola odmietnutá. Jeho žiadosti bolo vyhovené až v roku 1950, keď sa mu podarilo získať cestovný pas. Po odchode do Izraela bol povolaný do izraelskej armády. Po skončení služby sa oženil a usadil v Yad Eliyahu v Tel Avive. Následne začal súkromne podnikať.

Aj v tomto období bol Serčuk viackrát pozvaný do Európy aby vypovedal na súdoch s nacistickými vojnovými zločincami. Na súde s SS-Oberscharführerom Hugom Raschendorferom bol jediným svedkom obžaloby. Po tom čo bol Raschendorfer odsúdený na doživotné väzenie, Serčuk získal zvláštnu cenu za vyšetrovanie nacistických zločinov oddelenia izraelskej policie.

V roku 1967 Levi Eškol, izraelský premiér, udelil Serčukovi medailu bojovníkov proti nacizmu. V roku 1968 získal aj štátnu vojenskú medailu.

Serchuk zomrel v roku 1993 v Tel Avive vo veku 74 rokov. Bol ženatý a zanechal deväť detí, a viac ako sto vnukov a pravnukov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]