Juga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Juga je jedno zo 4 časových období (svetových vekov) v hinduizme.

Kontext[upraviť | upraviť zdroj]

V brahmanskej kozmogónii sa čas delí na kalpy (1 kalpa = 4,32 miliárd pozemských rokov). Jedna kalpa sa delí na 14 etáp (po hindsky manvantara). Hranicu medzi každými dvoma etapami tvorí koniec sveta a znovustvorenie človeka. Súčasnosť je 7. etapou aktuálnej kalpy. Jedna etapa sa delí na 71 veľkých intervalov. Jeden veľký interval sa delí na 4 jugy. Dĺžka júg postupne klesá (v dôsledku úpadku ľudskej civilizácie): ich dĺžka je 4800, 3600, 2400 a 1200 nebeských rokov (1 nebeský rok = 360 ľudských rokov).[1]

Zoznam [2][upraviť | upraviť zdroj]

Jugy sú:

  • satjajuga (satja juga) - t. j. prvý vek, podobný biblickému raju, ľudia sú najbližšie k bohom
  • trétájuga (trétá juga) - ľudia sú o čosi menej blízko k bohom
  • dváparajuga (dvápara juga)- ľudia sú pomerne vzdialení bohom
  • kalijuga (kali juga) - ľudia sú ďaleko od bohov

Momentálne je podľa hinduistov obdobie kalijugy, ktoré sa začalo 18. februára 3102 pred Kristom. Následne hinduisti očakávajú Satjajugu, teda príchod bohov (alebo plné žitie s Nimi). Jedným z nich, ktorý má začať tento vek, je Kalki, o ktorom píše Višnu purána.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Strnad, J.: Dějiny Indie, 2003, str. 188
  2. presun z článku hinduizmus