Preskočiť na obsah

Kňažia (Dolný Kubín)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:44, 5. december 2011, ktorú vytvoril Vegbot (diskusia | príspevky) (typo gram, replaced: jednalo sa → išlo, sa jedná → ide, 606 m → {{m|606|m}})

Súradnice: 49° 14′ 00″ s.š., 19° 19′ 02″ v.d.

Kňažia

Kňažia je mestská časť Dolného Kubína. Nachádza sa v severovýchodnej časti mesta, západne od časti Mokraď.

Poloha

Katastrálne územie sa nachádza na pravom brehu rieky Orava, pod vrchom Žiar (606 m). Touto časťou prechádza Európska cesta 75.

Dejiny

Jediné informácie o obci, ako aj o kostole, pochádzajú z farskej kroniky s názvom „HISTORIA DOMUS“ a z útržkovitých informácií z rôznych archívnych záznamov. Oficiálna kronika terajšej mestskej časti bola zničená pri požiari v 2. polovici 20. storočia.

Začiatok obce sa datuje už do trinásteho storočia. V roku 1345 sa v písomných záznamoch o obci objavuje s názvom Knesy. V roku 1420 tú istú obec evidujú pod názvom Knese, kedy už patrila k poddanským obciam Oravského panstva.

V privilégiu Mateja Korvína z roku 1474 obec poznajú pod názvom Knyesy. Okrem iného sa v ňom spomína, že Matej Korvín potvrdil práva a privilégia kňažanským valachom, čo v praxi znamenalo oslobodenie od platenia daní.

Kostol

V žiadnych archívnych záznamoch sa však z tohto obdobia nenachádza žiadna zmienka o kostole. Prvý záznam, ktorý potvrdzuje jeho existenciu je z konca 18. storočia. Aj to sa iba v kronike okrajovo spomína, že niekde nad dedinou stál kríž/kaplnka (nie je presne definované ani miesto, ani funkcia stavby, môžeme len predpokladať, že ide o predchodcu terajšieho kostola).

V 19. storočí sa kňažanský kostol berie ako fakt, z toho vyplýva, že chrám musel existovať aj v predchádzajúcom storočí.

Stavba to bola kamenná, v porovnaní s dnešným, približne 2 x menšia s malou sakristiou a bez prístrešku nad hlavným a bočným vchodom.

Začiatkom 20. storočia kostol prešiel prvou veľkou rekonštrukciou, išlo o celkové zväčšenie sakrálnej stavby. K dokončeniu rekonštrukčných prác však došlo až po skončení 2. svetovej vojny v 50. – tych rokoch 20. storočia. Priebeh a záznamy o prácach sú uvedené vo farskej kronike. Počas opravných prác došlo k predĺženiu hlavnej lode, rozšíreniu chóru a taktiež k odstráneniu starej kazatelnice.

Po týchto prácach kostol dostal svoju terajšiu podobu. V ďalších rokoch už k žiadnym zásadným zásahom do architektúry kostola už nedochádza. Uskutočnili sa už len doplnkové zmeny a to stavba strešného prístrešku pred hlavným vchodom (začiatkom 21. storočia). Posledná úprava sa týkala prístavby prístrešku nad vstupom z bočnej časti kostola.