Preskočiť na obsah

Kariamy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
kariama červenozobá (Cariama cristata)

Kariamy alebo (ako rad aj) kariamotvaré (lat. Cariamae, najmä ako rad: Cariamiformes) sú taxón letcov, v súčasných systémoch presnejšie spravidla rad z taxónu Telluraves.

Do radu patrí popri viacerých vyhynutých taxónoch jedna recentná čeľaď (čeľaď kariamovité), z ktorej sú recentné len dva druhy - kariama červenozobá a kariama čiernozobá (pozri aj nižšie).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Spomínané dva recentné druhy sa vyskytujú v časti južnej Ameriky, konkrétne v Bolívii, Paraguaji, Argentíne a kariama červenozobá aj v Brazílii[1]. Sú to veľké vtáky - telo je dlhé do 90 cm a rozpätie krídiel je okolo 1 metra. Sú všežravé. Žijú najmä na savane a sčasti (najmä kariama čiernozobá) v lese. Majú dlhé nohy, dlhý krk a dlhý chvost. Lietajú len výnimočne, uprednostňujú behanie. Chôdzou pripomínajú žeriavy (Gruiformes), ale inak sa na nich veľmi nepodobajú. Celkovo sa najviac podobajú hadožrútom (Sagittarius) a kostrou aj hoacinom (Opisthocomiformes).[2][3][4][5]

Z vyhynutých taxónov sú najznámejšie hrôzovtáky/forusracidy (Phorusrhacidae), čo boli obrovské nelietavé dravé vtáky Južnej Ameriky.[2]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké (latinské) názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kariamy (v tom čase zahŕňajúce len rod Cariama) do samostatného nadrodového taxónu ak prvý zaradil síce už Johann Georg Wagler v roku 1830, ale tomuto taxónu dal len nemecký všeobecný názov "Zunft I" (doslova: "cech I") z radu kukučky.[6]

Ozajstný názov nadrodového taxónu zaviedol až v roku 1885 Leonhard Stejneger v podobe podčeľaď Cariamoideae (z radu Grallae).[7][8]

Názov Cariamae zaviedol v roku 1888 Maximilian Fürbringer, pričom tomuto názvu priradil taxonomickú úroveň "gens", čo je zhruba ekvivalent dnešného pojmu podrad.[9] Od roku 1913 sa názov Cariamae používa ako názov podradu[10][11] a od roku 1934 alternatívne ako názov radu[12][13]. Najnovšie sa názov Cariamae občas vyskytuje ako názov nadradu (obsahujúceho jediný rad Cariamiformes).[14]

Názov Cariamiformes (nesprávne: Cariamiiformes[15]) sa prvý raz vyskytol na začiatku 20. storočia ako názov podradu[16] a potom v 50. rokoch 20. storočia ako názov radu[17][18]. V posledných rokoch je tvar Cariamiformes najbežnejším názvom tohto radu[1].

Ako označenie podradu sa v minulosti používali aj názvy Geranoharpages (zavedený v roku 1888 výslovne ako synonymum vyššie spomínaného "gens" Cariamae)[19] či Dicholophi (zavedený v roku 1891)[7].

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes má taxón kariamy obyčajne pridelenú taxonomickú úroveň rad a tento rad sa nazýva kariamotvaré/kariamy (lat. Cariamiformes/Cariamae). Rad kariamotvaré patrí do taxónu Telluraves (slovenský opisný názov: (vyššie/vlastné/jadrové) suchozemské vtáky) a ten patrí do taxónu letce (lat. Neognathae). V rámci taxónu Telluraves sa kariamotvaré dnes často (ale nie vždy) zaraďujú do taxónu Australaves, ktorý pozostáva z radov kariamotvaré, sokolotvaré (Falconiformes) v užšom zmysle (=čeľaď sokolovité), papagájotvaré (Psittaciformes) a spevavce (Passeriformes). Taxon Australaves bol identifikovaný v roku 2006[20]. V rámci Australaves sa kariamotvaré konkrétne uvádzajú buď ako sesterský taxón radu sokolotvaré v užšom zmysle (čo sa dá prípadne formulovať aj tak, že kariamy sú súčasťou radu sokolotvaré v užšom zmysle[21]) alebo ako sesterský taxón všetkých ostatných Australaves (pričom tieto všetky ostatné Australaves sa formálne nazývajú Eufalconimorphae).[22][23][24][25][26][27][20][28]

Niektorí autori majú čisto formálne v rade Cariamiformes zaradený jediný podrad, ktorý sa nazýva Cariamae.[29] Iní zase majú čisto formálny nadrad Cariamae obsahujúci jediný rad Cariamiformes.[14]

Staršie, presnejšie od 19. storočia do roku 2006/2003, sa kariamy väčšinou zaraďovali do radu žeriavotvaré/krátkokrídlovce/chriašteľotvaré (Gruiformes/Ralliformes) ako podrad Cariamae (iné názvy tohto podradu pozri v kapitole Vedecké (latinské) názvy) alebo dávnejšie ako dva podrady: Cariamae (t. j. čeľade Cariamidae, Bathornitidae a pod.) a Phororhaci (t. j. čeľaď Phorusrhacidae v užšom zmysle).[7][30][11] Viacerí autori však naďalej (t. j. aj po roku 2006) zaraďujú kariamy ako súčasť (napríklad podrad) žeriavotvarých, konkrétne napríklad ako sesterský taxón čeľade trubačovité (Psophiidae) (pričom taxón kariamy+trubačovité sa volá Notogrues) alebo ako sesterský taxón čeľade dropovité (Otididae). Treba ale dodať, že čeľaď dropovité mnohí autori zaraďujú nie do žeriavotvarých ale do samostatného radu dropotvaré (Otidimorphae) a v minulosti ju niektorí autori zaraďovali do radu bahniakotvaré (Charadriiformes).[31][32][33][34][2]

V 19. storočí sa kariamy niekedy zaraďovali nie do žeriavotvarých, ale do dravcov (t.j. buď do taxónu Falconiformes v širšom zmysle alebo do taxónu Raptores), a to konkrétne spravidla vedľa rodu hadožrút (Sagittarius; staršie názvy: Gypogeranus či Serpentarius), pričom ale niektorí autori postupovali naopak, t. j. rod hadožrút zaraďovali do čeľade kariamovité (pozri v kapitole Systematika).[35][36] V najnovších systémoch 21. storočia sa kariamy (v rámci Telluraves) niekedy znovu zaraďujú do dravcov, ale spravidla len do veľmi široko poňatých dravcov (lat. Raptores), čiže dravcov zahŕňajúcich jastrabotvaré (Accipitriformes) v užšom zmysle, sokolotvaré (Falconiformes) v užšom zmysle, sovotvaré (Strigiformes), kariamotvaré a prípadne navyše aj papagájotvaré a spevavce.[37][38][39] V jednom z možných variantov sú dravce ako monofyletická skupina obmedzené na jastrabotvaré v užšom zmysle, sovotvaré a kariamotvaré, pričom sokolotvaré v užšom zmysle sú len blízko príbuzné s touto monofyletickou skupinou.[40]

Od začiatku 21. storočia (od roku 2003) dodnes sa niekedy kariamy zaraďujú inak než je uvedené vyššie. Konkrétne môžu byť zaradené:

Na konci 20. storočia Olson 1985 považoval kariamy za najviac príbuzné s tým, čo dnes označujeme ako rad hocianotvaré, a sekundárne možno aj s tým, čo dnes označujeme ako rad sokolotvaré v užšom zmysle.[2]

V 19. storočí sa celkovo vyskytovalo veľa rôznych spôsobov zaradenia kariam v systéme vtákov (vrátane napríklad už vyššie spomínaného zaradenia do žeriavotvarých alebo do dravcov).[46] O Waglerovom zaradení kariam pozri vyššie v kapitole Vedecké (latinské) názvy.

Vnútorný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

rad kariamotvaré/kariamy (Cariamiformes/staršie: Cariamae) [= podrad kariamy (Cariamae)/ nadrad Cariamae]:[47][48][1][49][50][51][52][53][33][54][55][13][56][57][58][59][60][61][2][14][62][63][64]

  • incertae sedis:
    • čeľaď †Qianshanornithidae - Nie je isté, či táto čeľaď vôbec patrí do radu Cariamiformes.
    • čeľaď †Salmilidae - Nie je isté, či táto čeľaď vôbec patrí do radu Cariamiformes.
    • rod †Gradiornis - Nie je isté, či tento rod vôbec patrí do radu Cariamiformes.
    • rod †Eutreptornis - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Bathornitidae.
    • rod †Itaboravis - Tento rod sa považuje buď za príbuzný s rodom †Elaphrocnemus alebo sa niekedy zaraďuje do taxónu Palaeognathae.
    • rod †Elaphrocnemus - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Idiornithidae.
    • rod †Riacama - Tento rod sa obyčajne zaraďuje buď do čeľade kariamovité (Cariamidae) alebo novšie ako incertae sedis v rámci vtákov (Aves).
    • rod †Macrornis - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle, tradične sa zaraďoval do rôznych skupín vtákov (napríklad do taxónu Galloanserae), ale nie je ani isté, či patrí medzi vtáky (Aves).
    • rod †Brontornis (t. j. čeľaď Brontornithidae v užšom zmysle) - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle alebo do radu husotvaré (Anseriformes) (resp. do taxónu Pananseriformes). O čeľadi Brontornithidae v širšom zmysle pozri nižšie.
    • rod †Lavocatavis - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle, ale možno skôr patrí do taxónu Palaeognathae.
    • rod †Patagorhacos - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle.
    • rod †Paleopsilopterus - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle.
  • nadčeľaď Cariamoidea
    • čeľaď †Ameghinornithidae - Do tejto čeľade sa dnes zaraďuje len rod †Strigogyps v širšom zmysle. Tento rod pozostáva z bývalých rodov: Strigogyps v užšom zmysle (pôvodne v čeľadi †Sophiornitidae, neskôr v čeľadi Strigidae, od roku 1981 incertae sedis, od roku 2005 dnešné zaradenie), Ameghinornis (pôvodne súčasť rodu Strigogyps, od roku 1981 samostatný rod v čeľadi Phorusrhacidae v širšom zmysle, od roku 2005 dnešné zaradenie), Aenigmavis (pôvodne v čeľadi Phorushacidae v širšom zmysle, od roku 2005 dnešné zaradenie), Eocathartes (pôvodne v čeľadi kondorovité, neskôr občas v Ciconiiformes či incertae sedis, od roku 2007 dnešné zaradenie) a Geiseloceros (pôvodne v čeľadi zobákorožcovité, neskôr niekedy považovaný za zhodný s rodom Eocathartes, od roku 2007 dnešné zaradenie).[65][66][67][68][69]
    • čeľaď †Eleutherornithidae - Táto čeľaď sa staršie zaraďovala inde, napr. do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle alebo do radu pštrosotvaré (Struthioniformes) alebo do taxónu Palaeognathae.
    • čeľaď †Bathornitidae - Táto čeľaď sa staršie niekedy zaraďovala ako súčasť čeľade kariamovité (Cariamidae).
    • čeľaď †Idiornithidae – Táto čeľaď sa v 60. rokoch 20. storočia považovala za príbuznú s čeľaďou chriašteľovité (Rallidae) z radu žeriavotvaré a v 80. rokoch sa niekedy uvádzala ako podčeľaď čeľade kariamovité (Cariamidae).
    • rod †Paracrax - Tento rod sa staršie zaraďoval do čeľade Bathornitidae.
    • čeľaď kariamovité (Cariamidae/ staršie: Dicholophidae) – Mourer-Chauviré v 80. rokoch 20. storočia do čeľade kariamovité zaraďovala aj to, čo iní uvádzali ako čeľade Bathornitidae a Idiornithidae. Brodkorb 1967 do čeľade kariamovité zaraďoval aj to, čo iní uvádzali ako čeľade Bathornitidae, Psilopteridae a Mesembriornithidae (a jeho čeľaď kariamovité teda v podstate zodpovedala podradu Cariamae z knihy Peters 1934). V 19. storočí sa do čeľade kariamovité niekedy zaraďoval aj rod hadožrút (Sagittarius)[35], dnes zaraďovaný do radu jastrabotvaré (Accipitriformes) v užšom zmysle. Pred publikovaním práce LaBarge 2024 sa čeľaď kariamovité pomerne často považovala za sesterský taxón čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle (nadčeľaď Cariamoidea v takom prípade pozostáva len z čeľade kariamovité).
  • nadčeľaď hrôzovtáky (Phorusrhacoidea, = Phororhacoidea)
    • čeľaď †Phorusrhacidae (= Phororhacosidae, Phororhacidae) v širšom zmysle (po slovensky neformálne: forusracidy[72][73] alebo hrôzovtáky) – Čeľaď Phorusrhacidae v širšom zmysle sa občas vyčleňuje do samostatného radu Phorusrhaciformes (starší názov: Stereornithes). Dnes sa čeľaď Phorusrhacidae v širšom zmysle skladá z viacerých podčeľadí, ale staršie sa niekedy vyskytovali systémy, v ktorých namiesto týchto podčeľadí boli samostatné čeľade (obyčajne v rámci do nadčeľade Phorusrhacoidea), konkrétne typicky:
- čeľaď †Psilopteridae (niekedy vrátane vyššie spomínaného taxónu Eleutherornithidae)
- čeľaď †Mesembriornithidae (= Prophororhacidae, Hermosiorni(th)idae)
- čeľaď †Phorushracidae (= Phororhacosidae, Phororhacidae) v užšom zmysle - od tejto čeľade sa niekedy odčleňovali čeľade †Brontornithidae v širšom zmysle (typový rod tejto čeľade je Brontornis, ale samotný tento rod - pozri vyššie - dnes už asi patrí inde než jej ostatné rody) a †Patagornithidae (= Palaeociconiidae).


Nasledujúce ďalšie taxóny sa do kariam zaraďovali v minulosti:

  • V rokoch 1967 - 2006 niektorí autori do radu Cariamiformes zaraďovali aj (pochybnú) čeľaď †Cunampaiidae. Táto sa dnes zaraďuje medzi krokodíly.
  • Verheyen 1957 do radu Cariamiformes zaradil aj rod hadožrút (Sagittarius), resp. čeľaď hadožrútovité (Sagittariidae), a to ako samostatný podrad vedľa podradu zahŕňajúceho klasické čeľade kariam. Tým vlastne v pozmenenej forme obnovil vyššie spomínanú prax niektorých autorov 19. storočia, ktorí zaraďovali hadožrúta priamo do čeľade kariamovité (Cariamidae). Táto Verheyenova zmena systému sa však veľmi neujala.[17][74] Na druhej strane, vo viacerých najnovších vývojových stromoch sa rad jastrabotvaré (Accipitriformes) v užšom zmysle, do ktorého patrí hadožrút ako bazálny taxón, umiestňuje hneď vedľa radu kariamotvaré (Cariamiformes), takže hadožrúty a kariamy sú pravdepodobne príbuzné, čo je napokon ľahko vidno aj na značnej celkovej podobnosti tvaru ich tiel.
  • Do 60. rokov 20. storočia[75] sa do Cariamiformes zaraďovala aj čeľaď †Opisthodactylidae, dnes zaraďovaná do radu nanduotvaré (Rheiformes).
  • Livezey a Zusi 2007 do kariam (u nich klasifikovaných ako podrad Cariamae z radu žeriavotvaré) zahrnuli aj to, čo iní označujú ako rad dropotvaré (Otidiformes).[32]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 AviList Core Team. 2025. AviList: The Global Avian Checklist, v2025. https://doi.org/10.2173/avilist.v2025
  2. 1 2 3 4 5 OLSON, S. L. Chapter 2 - The fossil record of birds. in: Avian Biology, Vol. VIII. 1985. S. 143
  3. ↑ Cariamidae [online]. birdsoftheworld.org, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  4. ↑ seriema. In: EDITORS, Britannica. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  5. ↑ Seriemas: Cariamidae [online]. encyclopedia.com, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  6. ↑ WAGLER, J. G. Natürliches System der Amphibien mit vorangehender Classification der Säugethiere und Vögel - ein Beitrag zur vergleichenden Zoologie. 1830. S. 106
  7. 1 2 3 RIDGWAY, R. et al. The birds of North and Middle America. Part IX. 1941. S 1-4 (Poznámka: Synonymá názvu Cariamae sú uvedené na str. 4 v poznámke pod čiarou.)
  8. ↑ BRONN, Heinrich Georg. Dr. H.G. Bronn's (Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild). [s.l.] : C.F. Winter'sche Verlagsbuchhandlung, 1893. 320 s. Dostupné online. S. 46.
  9. ↑ FÜRBRINGER, Maximilian. Untersuchungen zur Morphologie und Systematik der Vögel (zugleich ein Beitrag zur Anatomie der Stütz- und Bewegungsorgane). [s.l.] : T. van Holkema, 1888. 1751 s. Dostupné online. S. 1566. (Poznámka: Autor taxonomickú úroveň tohto taxónu volá "gens". V dnešných systémoch sa ekvivalentná úroveň formálne volá infrarad. Vecne by však "gens" v dnešných systémoch zodpovedal podradu, keďže autorove "podrady" dnes označujeme ako rady.)
  10. ↑ BIANKI, V. L. Фауна России и сопредельных стран. Птицы. Том 1. Полутом первый. Columbiformes и Procellariiformes. S.-Peterburg, 1913. S. 384
  11. 1 2 PETERS, J. L. Check-list of birds of the world. vol. 2, 1934. S. xiii (Poznámka: Systém je identický so systém použitým v práci WETMORE, A. A systematic classification for the birds of the world, revised and amended. 1934)
  12. ↑ STRESEMANN, E. ako autor knihy KRUMBACH, Thilo. Handbuch der Zoologie: Bd. , 1. Hälfte. Sauropsida: Allgemeines ; Reptila ; Aves. [s.l.] : W. de Gruyter, 1934. 934 s. S. x, 770.
  13. 1 2 FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958, S. 35
  14. 1 2 3 Iskopajemyje reptilii i pticy - časť 3 . 2015. S. 107
  15. ↑ Details : Birds - BirdGuides [online]. birdguides.com, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  16. ↑ MATHEWS, G. M., IREDALE, T. A manual of the birds of Australia vol. 1. 1921. S. 187, 188
  17. 1 2 VERHEYEN, R. Contribution au démembrement de l'ordo artificiel des Gruiformes (Peters 1934) - II. — Les Cariamiformes. 1957
  18. ↑ LOBANOV, P. P. et al. Seľskochozjajstvennaja enciklopedija IV. [Сельскохозяйственная энциклопедия IV]. Государственное издательство сельскохозяйственной литературы. 1955. S. 207
  19. ↑ FÜRBRINGER, M. Zur vergleichenden Anatomie des Brustschulterapparates ... in: Jenaische Zeitschrift für Naturwissenschaften. 1902. S. 590, 660 (Poznámka: Názov je uvedený už v práci Fürbringer 1888.)
  20. 1 2 Ericson, Per & Anderson, Cajsa Lisa & Britton, Tom & Elzanowski, Andrzej & Johansson, Ulf & Källersjö, Mari & Ohlson, Jan & Parsons, Thomas & Zuccon, Dario & Mayr, Gerald. (2006). Diversification of Neoaves: Integration of molecular sequence data and fossils. Biology letters. 2. 543-7. (supplementary material: )
  21. ↑ BASAL AUSTRALAVES [online]. jboyd.net, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  22. ↑ S. Wu et al. Genomes, fossils, and the concurrent rise of modern birds and flowering plants in the Late Cretaceous, Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 2024, 121 (8) e2319696121, https://doi.org/10.1073/pnas.2319696121
  23. ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 494, 501.
  24. ↑ A. Chen et al. Toward a Comprehensive Anatomical Matrix for Crown Birds: Phylogenetic Insights from the Pectoral Girdle and Forelimb Skeleton, Integrative Organismal Biology, Volume 7, Issue 1, 2025, obaf029, https://doi.org/10.1093/iob/obaf029
  25. ↑ Braun, Edward & Kimball, Rebecca. (2021). Data Types and the Phylogeny of Neoaves. Birds. 2. 1-22.
  26. ↑ Mayr, G. and Noriega, J.I. 2015. A well-preserved partial skeleton of the poorly known early Miocene seriema Noriegavis santacrucensis. Acta Palaeontologica Polonica 60 (3): 589–598
  27. ↑ Mayr, Gerald. (2022). Accipitriformes (New World Vultures, Hawks, and Allies), Falconiformes (Falcons), and Cariamiformes (Seriemas and Allies).
  28. ↑ Harshman, John. 2008. 'Land Birds'. Version 27 June 2008 in: The Tree of Life Web Project
  29. ↑ Degrange FJ, Cooke SB, Ortiz-Pabón LG, Pelegrin JS, Perdomo CA, Salas-Gismondi R, Link A. Too Much Terror: A Gigantic Terror Bird (Cariamiformes: Phorusrhacidae) from the Middle Miocene of La Venta, Colombia. Diversity. 2025; 17(10):681. https://doi.org/10.3390/d17100681
  30. ↑ Recognize Cariamidae in their own Order, Cariamiformes [online]. museum.lsu.edu, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  31. ↑ Mourer-Chauviré, Cécile. (2013). Idiornis OberhOlser, 1899 (Aves, Gruiformes, Cariamae, Idiornithidae): A junior synonym of Dynamopterus Milne-edwards, 1892 (Paleogene, Phosphorites du Quercy, France). Neues Jahrbuch für Geologie und Paläontologie - Abhandlungen. 270. 13-22.
  32. 1 2 LIVEZEY, B.C. and ZUSI, R.L. (2007), Higher-order phylogeny of modern birds (Theropoda, Aves: Neornithes) based on comparative anatomy. II. Analysis and discussion. Zoological Journal of the Linnean Society, 149: 1-95. https://doi.org/10.1111/j.1096-3642.2006.00293.x
  33. 1 2 Agnolín, Federico Sistemática y filogenia de las aves fororracoideas. Buenos Aires: Fundación de Historia Natural Félix de Azara, 2009. S. 7
  34. ↑ ANGST, Delphine; BUFFETAUT, Eric. Palaeobiology of Giant Flightless Birds. [s.l.] : Elsevier, 2017. 296 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-101143-0. S. 8, 139.
  35. 1 2 FÜRBRINGER, M. Zur vergleichenden Anatomie des Brustschulterapparates ... in: Jenaische Zeitschrift für Naturwissenschaften. 1902. S. 657
  36. ↑ SHARPE, Richard Bowdler. Catalogue of the Accipitres, or, Diurnal birds of prey. [s.l.] : [s.n.], 1874. 479 s. Dostupné online. S. 30, 42.
  37. ↑ An improved definition for raptors, and a new species joins the flock! [online]. hawkmountain.org, [cit. 2025-12-17]. Dostupné online.
  38. ↑ Raptores [online]. phylopic.org, [cit. 2025-12-17]. Dostupné online. (K taxónu Raptores spomínanému na týchto webových stránkach porovnaj napr. strom uvedený v práci Wu et al. 2024, v ktorom vidno, že obsah týchto Raptores, teda rady jastrabotvaré v užšom zmysle, sovotvaré, kariamotvaré, sokolotvaré v užšom zmysle, papagájotvaré a spevavce, tvorí monofyletickú skupinu: S. Wu et al. Genomes, fossils, and the concurrent rise of modern birds and flowering plants in the Late Cretaceous, Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 2024, 121 (8) e2319696121, https://doi.org/10.1073/pnas.2319696121)
  39. ↑ Braun, Edward & Kimball, Rebecca. (2021). Data Types and the Phylogeny of Neoaves. Birds. 2. 1-22. Fig. 1 a 7
  40. ↑ Braun, Edward & Kimball, Rebecca. (2021). Data Types and the Phylogeny of Neoaves. Birds. 2. 1-22. Fig. 7
  41. ↑ A. Chen et al. Toward a Comprehensive Anatomical Matrix for Crown Birds: Phylogenetic Insights from the Pectoral Girdle and Forelimb Skeleton, Integrative Organismal Biology, Volume 7, Issue 1, 2025, obaf029, https://doi.org/10.1093/iob/obaf029 - Analysis 1, 3 a 4
  42. ↑ A. Chen et al. Toward a Comprehensive Anatomical Matrix for Crown Birds: Phylogenetic Insights from the Pectoral Girdle and Forelimb Skeleton, Integrative Organismal Biology, Volume 7, Issue 1, 2025, obaf029, https://doi.org/10.1093/iob/obaf029 - Analysis 2, 5 a 6
  43. ↑ MAYR, G. The postcranial osteology and phylogenetic position of the Middle Eocene Messelastur gratulator Peters, 1994 - A morphological link between olws (Strigiformes) and falconiform birds?. Journal of Vertebrate Paleontology: Vol. 25, 3, 2005, str. 635-645
  44. ↑ MAYR, G., CLARKE, J. A. The deep divergences of neornithine birds: a phylogenetic analysis of morphological characters. Cladistics: Vol. 19, 5, 2003, str. 527-553
  45. ↑ Angst D, Buffetaut E, Lécuyer C, Amiot R (2013) “Terror Birds” (Phorusrhacidae) from the Eocene of Europe Imply Trans-Tethys Dispersal. PLoS ONE 8(11):
  46. ↑ FÜRBRINGER, Maximilian. Untersuchungen zur Morphologie und Systematik der Vögel (zugleich ein Beitrag zur Anatomie der Stütz- und Bewegungsorgane). [s.l.] : T. van Holkema, 1888. 1751 s. Dostupné online. S. 1211-1213.
  47. ↑ LaBarge, T. W. et al. The evolution and ecology of gigantism in terror birds (Aves, Phorusrhacidae). Proc Biol Sci. 2024 Apr 30;291(2021)
  48. ↑ MAYR, Gerald. Paleogene Fossil Birds. [s.l.] : Springer Nature, 2022. 239 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03087645-6. S. 159 - 173.
  49. ↑ Bird Phylogeny: Australaves [online]. deviantart.com, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  50. ↑ ANGST, Delphine; BUFFETAUT, Eric. Palaeobiology of Giant Flightless Birds. [s.l.] : Elsevier, 2017. 296 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-101143-0. S. 8, 133-173.
  51. ↑ BERNIS, Francisco; BLANCO, Sagrario Morán. ETA entre España y Francia. [s.l.] : Editorial Complutense, 1997. 474 s. Dostupné online. ISBN 978-84-89784-14-7. S. 185.
  52. ↑ FARNER, Donald S.; KING, James R.. Avian Biology (Volume I). [s.l.] : Elsevier, 2013. 606 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4832-7000-5. S. 10.
  53. ↑ Mayr, G., & Kitchener, A. C. (2021). New fossils from the London Clay show that the Eocene Masillaraptoridae are stem group representatives of falcons (Aves, Falconiformes). Journal of Vertebrate Paleontology, 41(6). https://doi.org/10.1080/02724634.2021.2083515
  54. ↑ PBDB [online]. paleobiodb.org, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  55. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  56. ↑ TAMBUSSI, C. P. et al. THE PRESENT STATE OF KNOWLEDGE OF THE CENOZOIC BIRDS OF ARGENTINA" BY TONNI 1980: FOUR DECADES AFTER. PE-APA No. 1, 2023
  57. ↑ Gerald Mayr, Jorge I. Noriega "A Well-Preserved Partial Skeleton of the Poorly Known Early Miocene Seriema Noriegavis santacrucensis," Acta Palaeontologica Polonica, 60(3), 589-598, (8 October 2013)
  58. ↑ DYKE, Gareth; KAISER, Gary. Living Dinosaurs (The Evolutionary History of Modern Birds). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 440 s. Dostupné online. ISBN 978-1-119-99045-1. S. 129, 187 a nasl..
  59. ↑ Acosta Hospitaleche, Carolina; Jones, Washington (2024). "Were terror birds the apex continental predators of Antarctica? New findings in the early Eocene of Seymour Island". Palaeontologia Electronica. 27 (1): 1–31
  60. ↑ CARROLL, R. L. Vertebrate paleontology and evolution. New York: W. H. Freeman and. Company. 1988. S. 625
  61. ↑ Brodkorb, P. (1967). Catalogue of Fossil Birds, Part 3 (Ralliformes, Ichthyornithiformes, Charadriiformes). Bulletin of the Florida Museum of Natural History, 11(3), 99–220.
  62. ↑ Cracraft, J. Systematics and evolution of the Gruiformes (class Aves). 3, Phylogeny of the suborder Grues. Bulletin of the AMNH ; v. 151, article 1
  63. ↑ Alvarenga, H. M. F., & Höfling, E.. (2003). Systematic revision of the Phorusrhacidae (Aves: Ralliformes). Papéis Avulsos De Zoologia, 43(4), 55–91. ]https://www.scielo.br/j/paz/a/4Fg4WZvd43qzy65KSpSyWLb/?format=html&lang=en]
  64. ↑ Mikko's Phylogeny Archive: (prístup: 16. 12. 2025), (prístup: 16. 12. 2025), (prístup: 16. 12. 2025), (archivované z novembra 2005)
  65. ↑ Mayr, Gerald (2005): "Old World phorusrhacids" (Aves, Phorusrhacidae): a new look at Strigogyps ("Aenigmavis") sapea (Peters 1987). PaleoBios (Berkeley) 25(1): 11-16
  66. ↑ PETERS, D. S. Ein "Phorusrhacide" aus dem Mittel-Eozän von Messel (Aves: Gruiformes: Cariamae). Travaux et Documents des Laboratoires de Géologie de Lyon Année 1987 99 pp. 71-87
  67. ↑ Mayr, Gerald (2007). Synonymy and actual affinities of the putative Middle Eocene "New World vulture" Eocathartes Lambrecht, 1935 and "hornbill" Geiseloceros Lambrecht, 1935 (Aves, Ameghinornithidae). Paläontologische Zeitschrift 81, 457-462
  68. ↑ Peters, D. S. The Fossil Family Ameghinornithidae (Mourer-Chauviré 1981): a Short Synopsis. Journal of Ornithology 2007. 148: 25-28
  69. ↑ OLSON, S. L. Chapter 2 - The fossil record of birds. in: Avian Biology, Vol. VIII. 1985. S. 136, 191
  70. ↑ PATURI, F. R. et al. Kronika Zeme. Bratislava: Fortuna Print, 1995, S. 392 (Poznámka: Názov je mylne uvedený v podobe Seriema [kurzíva je v origináli], ako keby išlo o latinský názov rodu.)
  71. ↑ ROSA, J. G. Veľká pustatina. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1980, S. 97, 131, 165
  72. ↑ LAMBERT, D. et al. Dinosaury a život v praveku - veľká rodinná encyklopédia. Bratislava: Slovart, 2002, S. 145
  73. ↑ DZURENKO, Marek. Palaeognathae – bežce a tinamy [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  74. ↑ Stresemann, Erwin (1959) "The Status of Avian Systematics and Its Unsolved Problems," The Auk: Vol. 76: Iss. 3, Article 1. S. 273
  75. ↑ Brodkorb, P. (1963). Catalogue of Fossil Birds, Part 1 (Archaeopterygiformes through Ardeiformes). Bulletin of the Florida Museum of Natural History, 7(4), 179–293. S. 179

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kariamy
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kariamy
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kariamy&oldid=8136108“