Preskočiť na obsah

Kariamy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
kariama červenozobá (Cariama cristata)

Kariamy alebo (ako rad aj) kariamotvaré (lat. Cariamae, najmä ako rad: Cariamiformes) sú taxón letcov, v súčasných systémoch presnejšie spravidla rad z taxónu Telluraves.

Do radu patrí popri viacerých vyhynutých taxónoch jedna recentná čeľaď (čeľaď kariamovité), z ktorej sú recentné len dva druhy - kariama červenozobá a kariama čiernozobá (pozri aj nižšie).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Spomínané dva recentné druhy sa vyskytujú v časti južnej Ameriky, konkrétne v Bolívii, Paraguaji, Argentíne a kariama červenozobá aj v Brazílii[1]. Sú to veľké vtáky - telo je dlhé do 90 cm a rozpätie krídiel je okolo 1 metra. Sú všežravé. Žijú najmä na savane a sčasti (najmä kariama čiernozobá) v lese. Majú dlhé nohy, dlhý krk a dlhý chvost. Lietajú len výnimočne, uprednostňujú behanie. Chôdzou pripomínajú žeriavy (Gruiformes), ale inak sa na nich veľmi nepodobajú. Celkovo sa najviac podobajú hadožrútom (Sagittarius) a kostrou aj hoacinom (Opisthocomiformes).[2][3][4][5]

Z vyhynutých taxónov sú najznámejšie hrôzovtáky/forusracidy (Phorusrhacidae), čo boli obrovské nelietavé dravé vtáky Južnej Ameriky.[2]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké (latinské) názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kariamy (v tom čase zahŕňajúce len rod Cariama) do samostatného nadrodového taxónu ak prvý zaradil síce už Johann Georg Wagler v roku 1830, ale tomuto taxónu dal len nemecký všeobecný názov "Zunft I" (doslova: "cech I") z radu kukučky.[6]

Ozajstný názov nadrodového taxónu zaviedol až v roku 1885 Leonhard Stejneger v podobe podčeľaď Cariamoideae (z radu Grallae).[7][8]

Názov Cariamae zaviedol v roku 1888 Maximilian Fürbringer, pričom tomuto názvu priradil taxonomickú úroveň "gens", čo je zhruba ekvivalent dnešného pojmu podrad.[9] Od roku 1913 sa názov Cariamae používa ako názov podradu[10][11] a od roku 1934 alternatívne ako názov radu[12][13]. Najnovšie sa názov Cariamae občas vyskytuje ako názov nadradu (obsahujúceho jediný rad Cariamiformes).[14]

Názov Cariamiformes (nesprávne: Cariamiiformes[15]) sa prvý raz vyskytol na začiatku 20. storočia ako názov podradu[16] a potom v 50. rokoch 20. storočia ako názov radu[17][18]. V posledných rokoch je tvar Cariamiformes najbežnejším názvom tohto radu[1].

Ako označenie podradu sa v minulosti používali aj názvy Geranoharpages (zavedený v roku 1888 výslovne ako synonymum vyššie spomínaného "gens" Cariamae)[19] či Dicholophi (zavedený v roku 1891)[7].

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes má taxón kariamy obyčajne pridelenú taxonomickú úroveň rad a tento rad sa nazýva kariamotvaré/kariamy (lat. Cariamiformes/Cariamae). Rad kariamotvaré patrí do taxónu Telluraves (slovenský opisný názov: (vyššie/vlastné/jadrové) suchozemské vtáky) a ten patrí do taxónu letce (lat. Neognathae). V rámci taxónu Telluraves sa kariamotvaré dnes často (ale nie vždy) zaraďujú do taxónu Australaves, ktorý pozostáva z radov kariamotvaré, sokolotvaré (Falconiformes) v užšom zmysle (=čeľaď sokolovité), papagájotvaré (Psittaciformes) a spevavce (Passeriformes). Taxon Australaves bol identifikovaný v roku 2006[20]. V rámci Australaves sa kariamotvaré konkrétne uvádzajú buď ako sesterský taxón radu sokolotvaré v užšom zmysle (čo sa dá prípadne formulovať aj tak, že kariamy sú súčasťou radu sokolotvaré v užšom zmysle[21]) alebo ako sesterský taxón všetkých ostatných Australaves (pričom tieto všetky ostatné Australaves sa formálne nazývajú Eufalconimorphae).[22][23][24][25][26][27][20][28]

Niektorí autori majú čisto formálne v rade Cariamiformes zaradený jediný podrad, ktorý sa nazýva Cariamae.[29] Iní zase majú čisto formálny nadrad Cariamae obsahujúci jediný rad Cariamiformes.[14]

Staršie, presnejšie od 19. storočia do roku 2006/2003, sa kariamy väčšinou zaraďovali do radu žeriavotvaré/krátkokrídlovce/chriašteľotvaré (Gruiformes/Ralliformes) ako podrad Cariamae (iné názvy tohto podradu pozri v kapitole Vedecké (latinské) názvy) alebo dávnejšie ako dva podrady: Cariamae (t. j. čeľade Cariamidae, Bathornitidae a pod.) a Phororhaci (t. j. čeľaď Phorusrhacidae v užšom zmysle).[7][30][11] Viacerí autori však naďalej (t. j. aj po roku 2006) zaraďujú kariamy ako súčasť (napríklad podrad) žeriavotvarých, konkrétne napríklad ako sesterský taxón čeľade trubačovité (Psophiidae) (pričom taxón kariamy+trubačovité sa volá Notogrues) alebo ako sesterský taxón čeľade dropovité (Otididae). Treba ale dodať, že čeľaď dropovité mnohí autori zaraďujú nie do žeriavotvarých ale do samostatného radu dropotvaré (Otidimorphae) a v minulosti ju niektorí autori zaraďovali do radu bahniakotvaré (Charadriiformes).[31][32][33][34][2]

V 19. storočí sa kariamy niekedy zaraďovali nie do žeriavotvarých, ale do dravcov (t.j. buď do taxónu Falconiformes v širšom zmysle alebo do taxónu Raptores), a to konkrétne spravidla vedľa rodu hadožrút (Sagittarius; staršie názvy: Gypogeranus či Serpentarius), pričom ale niektorí autori postupovali naopak, t. j. rod hadožrút zaraďovali do čeľade kariamovité (pozri v kapitole Systematika).[35][36] V najnovších systémoch 21. storočia sa kariamy (v rámci Telluraves) niekedy znovu zaraďujú do dravcov, ale spravidla len do veľmi široko poňatých dravcov (lat. Raptores), čiže dravcov zahŕňajúcich jastrabotvaré (Accipitriformes) v užšom zmysle, sokolotvaré (Falconiformes) v užšom zmysle, sovotvaré (Strigiformes), kariamotvaré a prípadne navyše aj papagájotvaré a spevavce.[37][38][39] V jednom z možných variantov sú dravce ako monofyletická skupina obmedzené na jastrabotvaré v užšom zmysle, sovotvaré a kariamotvaré, pričom sokolotvaré v užšom zmysle sú len blízko príbuzné s touto monofyletickou skupinou.[40]

Od začiatku 21. storočia (od roku 2003) dodnes sa niekedy kariamy zaraďujú inak než je uvedené vyššie. Konkrétne môžu byť zaradené:

Na konci 20. storočia Olson 1985 považoval kariamy za najviac príbuzné s tým, čo dnes označujeme ako rad hocianotvaré, a sekundárne možno aj s tým, čo dnes označujeme ako rad sokolotvaré v užšom zmysle.[2]

V 19. storočí sa celkovo vyskytovalo veľa rôznych spôsobov zaradenia kariam v systéme vtákov (vrátane napríklad už vyššie spomínaného zaradenia do žeriavotvarých alebo do dravcov).[46] O Waglerovom zaradení kariam pozri vyššie v kapitole Vedecké (latinské) názvy.

Vnútorný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

rad kariamotvaré/kariamy (Cariamiformes/staršie: Cariamae) [= podrad kariamy (Cariamae)/ nadrad Cariamae]:[47][48][1][49][50][51][52][53][33][54][55][13][56][57][58][59][60][61][2][14][62][63][64]

  • incertae sedis:
    • čeľaď †Qianshanornithidae - Nie je isté, či táto čeľaď vôbec patrí do radu Cariamiformes.
    • čeľaď †Salmilidae - Nie je isté, či táto čeľaď vôbec patrí do radu Cariamiformes.
    • rod †Gradiornis - Nie je isté, či tento rod vôbec patrí do radu Cariamiformes.
    • rod †Eutreptornis - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Bathornitidae.
    • rod †Itaboravis - Tento rod sa považuje buď za príbuzný s rodom †Elaphrocnemus alebo sa niekedy zaraďuje do taxónu Palaeognathae.
    • rod †Elaphrocnemus - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Idiornithidae.
    • rod †Riacama - Tento rod sa obyčajne zaraďuje buď do čeľade kariamovité (Cariamidae) alebo novšie ako incertae sedis v rámci vtákov (Aves).
    • rod †Macrornis - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle, tradične sa zaraďoval do rôznych skupín vtákov (napríklad do taxónu Galloanserae), ale nie je ani isté, či patrí medzi vtáky (Aves).
    • rod †Brontornis (t. j. čeľaď Brontornithidae v užšom zmysle) - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle alebo do radu husotvaré (Anseriformes) (resp. do taxónu Pananseriformes). O čeľadi Brontornithidae v širšom zmysle pozri nižšie.
    • rod †Lavocatavis - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle, ale možno skôr patrí do taxónu Palaeognathae.
    • rod †Patagorhacos - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle.
    • rod †Paleopsilopterus - Tento rod sa niekedy zaraďuje do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle.
  • nadčeľaď Cariamoidea
    • čeľaď †Ameghinornithidae - Do tejto čeľade sa dnes zaraďuje len rod †Strigogyps v širšom zmysle. Tento rod pozostáva z bývalých rodov: Strigogyps v užšom zmysle (pôvodne v čeľadi †Sophiornitidae, neskôr v čeľadi Strigidae, od roku 1981 incertae sedis, od roku 2005 dnešné zaradenie), Ameghinornis (pôvodne súčasť rodu Strigogyps, od roku 1981 samostatný rod v čeľadi Phorusrhacidae v širšom zmysle, od roku 2005 dnešné zaradenie), Aenigmavis (pôvodne v čeľadi Phorushacidae v širšom zmysle, od roku 2005 dnešné zaradenie), Eocathartes (pôvodne v čeľadi kondorovité, neskôr občas v Ciconiiformes či incertae sedis, od roku 2007 dnešné zaradenie) a Geiseloceros (pôvodne v čeľadi zobákorožcovité, neskôr niekedy považovaný za zhodný s rodom Eocathartes, od roku 2007 dnešné zaradenie).[65][66][67][68][69]
    • čeľaď †Eleutherornithidae - Táto čeľaď sa staršie zaraďovala inde, napr. do čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle alebo do radu pštrosotvaré (Struthioniformes) alebo do taxónu Palaeognathae.
    • čeľaď †Bathornitidae - Táto čeľaď sa staršie niekedy zaraďovala ako súčasť čeľade kariamovité (Cariamidae).
    • čeľaď †Idiornithidae – Táto čeľaď sa v 60. rokoch 20. storočia považovala za príbuznú s čeľaďou chriašteľovité (Rallidae) z radu žeriavotvaré a v 80. rokoch sa niekedy uvádzala ako podčeľaď čeľade kariamovité (Cariamidae).
    • rod †Paracrax - Tento rod sa staršie zaraďoval do čeľade Bathornitidae.
    • čeľaď kariamovité (Cariamidae/ staršie: Dicholophidae) – Mourer-Chauviré v 80. rokoch 20. storočia do čeľade kariamovité zaraďovala aj to, čo iní uvádzali ako čeľade Bathornitidae a Idiornithidae. Brodkorb 1967 do čeľade kariamovité zaraďoval aj to, čo iní uvádzali ako čeľade Bathornitidae, Psilopteridae a Mesembriornithidae (a jeho čeľaď kariamovité teda v podstate zodpovedala podradu Cariamae z knihy Peters 1934). V 19. storočí sa do čeľade kariamovité niekedy zaraďoval aj rod hadožrút (Sagittarius)[35], dnes zaraďovaný do radu jastrabotvaré (Accipitriformes) v užšom zmysle. Pred publikovaním práce LaBarge 2024 sa čeľaď kariamovité pomerne často považovala za sesterský taxón čeľade Phorusrhacidae v širšom zmysle (nadčeľaď Cariamoidea v takom prípade pozostáva len z čeľade kariamovité).
  • nadčeľaď hrôzovtáky (Phorusrhacoidea, = Phororhacoidea)
    • čeľaď †Phorusrhacidae (= Phororhacosidae, Phororhacidae) v širšom zmysle (po slovensky neformálne: forusracidy[72][73] alebo hrôzovtáky) – Čeľaď Phorusrhacidae v širšom zmysle sa občas vyčleňuje do samostatného radu Phorusrhaciformes (starší názov: Stereornithes). Dnes sa čeľaď Phorusrhacidae v širšom zmysle skladá z viacerých podčeľadí, ale staršie sa niekedy vyskytovali systémy, v ktorých namiesto týchto podčeľadí boli samostatné čeľade (obyčajne v rámci do nadčeľade Phorusrhacoidea), konkrétne typicky:
- čeľaď †Psilopteridae (niekedy vrátane vyššie spomínaného taxónu Eleutherornithidae)
- čeľaď †Mesembriornithidae (= Prophororhacidae, Hermosiorni(th)idae)
- čeľaď †Phorushracidae (= Phororhacosidae, Phororhacidae) v užšom zmysle - od tejto čeľade sa niekedy odčleňovali čeľade †Brontornithidae v širšom zmysle (typový rod tejto čeľade je Brontornis, ale samotný tento rod - pozri vyššie - dnes už asi patrí inde než jej ostatné rody) a †Patagornithidae (= Palaeociconiidae).


Nasledujúce ďalšie taxóny sa do kariam zaraďovali v minulosti:

  • V rokoch 1967 - 2006 niektorí autori do radu Cariamiformes zaraďovali aj (pochybnú) čeľaď †Cunampaiidae. Táto sa dnes zaraďuje medzi krokodíly.
  • Verheyen 1957 do radu Cariamiformes zaradil aj rod hadožrút (Sagittarius), resp. čeľaď hadožrútovité (Sagittariidae), a to ako samostatný podrad vedľa podradu zahŕňajúceho klasické čeľade kariam. Tým vlastne v pozmenenej forme obnovil vyššie spomínanú prax niektorých autorov 19. storočia, ktorí zaraďovali hadožrúta priamo do čeľade kariamovité (Cariamidae). Táto Verheyenova zmena systému sa však veľmi neujala.[17][74] Na druhej strane, vo viacerých najnovších vývojových stromoch sa rad jastrabotvaré (Accipitriformes) v užšom zmysle, do ktorého patrí hadožrút ako bazálny taxón, umiestňuje hneď vedľa radu kariamotvaré (Cariamiformes), takže hadožrúty a kariamy sú pravdepodobne príbuzné, čo je napokon ľahko vidno aj na značnej celkovej podobnosti tvaru ich tiel.
  • Do 60. rokov 20. storočia[75] sa do Cariamiformes zaraďovala aj čeľaď †Opisthodactylidae, dnes zaraďovaná do radu nanduotvaré (Rheiformes).
  • Livezey a Zusi 2007 do kariam (u nich klasifikovaných ako podrad Cariamae z radu žeriavotvaré) zahrnuli aj to, čo iní označujú ako rad dropotvaré (Otidiformes).[32]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 AviList Core Team. 2025. AviList: The Global Avian Checklist, v2025. https://doi.org/10.2173/avilist.v2025
  2. 1 2 3 4 5 OLSON, S. L. Chapter 2 - The fossil record of birds. in: Avian Biology, Vol. VIII. 1985. S. 143
  3. Cariamidae [online]. birdsoftheworld.org, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  4. seriema. In: EDITORS, Britannica. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  5. Seriemas: Cariamidae [online]. encyclopedia.com, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  6. WAGLER, J. G. Natürliches System der Amphibien mit vorangehender Classification der Säugethiere und Vögel - ein Beitrag zur vergleichenden Zoologie. 1830. S. 106
  7. 1 2 3 RIDGWAY, R. et al. The birds of North and Middle America. Part IX. 1941. S 1-4 (Poznámka: Synonymá názvu Cariamae sú uvedené na str. 4 v poznámke pod čiarou.)
  8. BRONN, Heinrich Georg. Dr. H.G. Bronn's (Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild). [s.l.] : C.F. Winter'sche Verlagsbuchhandlung, 1893. 320 s. Dostupné online. S. 46.
  9. FÜRBRINGER, Maximilian. Untersuchungen zur Morphologie und Systematik der Vögel (zugleich ein Beitrag zur Anatomie der Stütz- und Bewegungsorgane). [s.l.] : T. van Holkema, 1888. 1751 s. Dostupné online. S. 1566. (Poznámka: Autor taxonomickú úroveň tohto taxónu volá "gens". V dnešných systémoch sa ekvivalentná úroveň formálne volá infrarad. Vecne by však "gens" v dnešných systémoch zodpovedal podradu, keďže autorove "podrady" dnes označujeme ako rady.)
  10. BIANKI, V. L. Фауна России и сопредельных стран. Птицы. Том 1. Полутом первый. Columbiformes и Procellariiformes. S.-Peterburg, 1913. S. 384
  11. 1 2 PETERS, J. L. Check-list of birds of the world. vol. 2, 1934. S. xiii (Poznámka: Systém je identický so systém použitým v práci WETMORE, A. A systematic classification for the birds of the world, revised and amended. 1934)
  12. STRESEMANN, E. ako autor knihy KRUMBACH, Thilo. Handbuch der Zoologie: Bd. , 1. Hälfte. Sauropsida: Allgemeines ; Reptila ; Aves. [s.l.] : W. de Gruyter, 1934. 934 s. S. x, 770.
  13. 1 2 FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958, S. 35
  14. 1 2 3 Iskopajemyje reptilii i pticy - časť 3 . 2015. S. 107
  15. Details : Birds - BirdGuides [online]. birdguides.com, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  16. MATHEWS, G. M., IREDALE, T. A manual of the birds of Australia vol. 1. 1921. S. 187, 188
  17. 1 2 VERHEYEN, R. Contribution au démembrement de l'ordo artificiel des Gruiformes (Peters 1934) - II. — Les Cariamiformes. 1957
  18. LOBANOV, P. P. et al. Seľskochozjajstvennaja enciklopedija IV. [Сельскохозяйственная энциклопедия IV]. Государственное издательство сельскохозяйственной литературы. 1955. S. 207
  19. FÜRBRINGER, M. Zur vergleichenden Anatomie des Brustschulterapparates ... in: Jenaische Zeitschrift für Naturwissenschaften. 1902. S. 590, 660 (Poznámka: Názov je uvedený už v práci Fürbringer 1888.)
  20. 1 2 Ericson, Per & Anderson, Cajsa Lisa & Britton, Tom & Elzanowski, Andrzej & Johansson, Ulf & Källersjö, Mari & Ohlson, Jan & Parsons, Thomas & Zuccon, Dario & Mayr, Gerald. (2006). Diversification of Neoaves: Integration of molecular sequence data and fossils. Biology letters. 2. 543-7. (supplementary material: )
  21. BASAL AUSTRALAVES [online]. jboyd.net, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  22. S. Wu et al. Genomes, fossils, and the concurrent rise of modern birds and flowering plants in the Late Cretaceous, Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 2024, 121 (8) e2319696121, https://doi.org/10.1073/pnas.2319696121
  23. GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 494, 501.
  24. A. Chen et al. Toward a Comprehensive Anatomical Matrix for Crown Birds: Phylogenetic Insights from the Pectoral Girdle and Forelimb Skeleton, Integrative Organismal Biology, Volume 7, Issue 1, 2025, obaf029, https://doi.org/10.1093/iob/obaf029
  25. Braun, Edward & Kimball, Rebecca. (2021). Data Types and the Phylogeny of Neoaves. Birds. 2. 1-22.
  26. Mayr, G. and Noriega, J.I. 2015. A well-preserved partial skeleton of the poorly known early Miocene seriema Noriegavis santacrucensis. Acta Palaeontologica Polonica 60 (3): 589–598
  27. Mayr, Gerald. (2022). Accipitriformes (New World Vultures, Hawks, and Allies), Falconiformes (Falcons), and Cariamiformes (Seriemas and Allies).
  28. Harshman, John. 2008. 'Land Birds'. Version 27 June 2008 in: The Tree of Life Web Project
  29. Degrange FJ, Cooke SB, Ortiz-Pabón LG, Pelegrin JS, Perdomo CA, Salas-Gismondi R, Link A. Too Much Terror: A Gigantic Terror Bird (Cariamiformes: Phorusrhacidae) from the Middle Miocene of La Venta, Colombia. Diversity. 2025; 17(10):681. https://doi.org/10.3390/d17100681
  30. Recognize Cariamidae in their own Order, Cariamiformes [online]. museum.lsu.edu, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  31. Mourer-Chauviré, Cécile. (2013). Idiornis OberhOlser, 1899 (Aves, Gruiformes, Cariamae, Idiornithidae): A junior synonym of Dynamopterus Milne-edwards, 1892 (Paleogene, Phosphorites du Quercy, France). Neues Jahrbuch für Geologie und Paläontologie - Abhandlungen. 270. 13-22.
  32. 1 2 LIVEZEY, B.C. and ZUSI, R.L. (2007), Higher-order phylogeny of modern birds (Theropoda, Aves: Neornithes) based on comparative anatomy. II. Analysis and discussion. Zoological Journal of the Linnean Society, 149: 1-95. https://doi.org/10.1111/j.1096-3642.2006.00293.x
  33. 1 2 Agnolín, Federico Sistemática y filogenia de las aves fororracoideas. Buenos Aires: Fundación de Historia Natural Félix de Azara, 2009. S. 7
  34. ANGST, Delphine; BUFFETAUT, Eric. Palaeobiology of Giant Flightless Birds. [s.l.] : Elsevier, 2017. 296 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-101143-0. S. 8, 139.
  35. 1 2 FÜRBRINGER, M. Zur vergleichenden Anatomie des Brustschulterapparates ... in: Jenaische Zeitschrift für Naturwissenschaften. 1902. S. 657
  36. SHARPE, Richard Bowdler. Catalogue of the Accipitres, or, Diurnal birds of prey. [s.l.] : [s.n.], 1874. 479 s. Dostupné online. S. 30, 42.
  37. An improved definition for raptors, and a new species joins the flock! [online]. hawkmountain.org, [cit. 2025-12-17]. Dostupné online.
  38. Raptores [online]. phylopic.org, [cit. 2025-12-17]. Dostupné online. (K taxónu Raptores spomínanému na týchto webových stránkach porovnaj napr. strom uvedený v práci Wu et al. 2024, v ktorom vidno, že obsah týchto Raptores, teda rady jastrabotvaré v užšom zmysle, sovotvaré, kariamotvaré, sokolotvaré v užšom zmysle, papagájotvaré a spevavce, tvorí monofyletickú skupinu: S. Wu et al. Genomes, fossils, and the concurrent rise of modern birds and flowering plants in the Late Cretaceous, Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 2024, 121 (8) e2319696121, https://doi.org/10.1073/pnas.2319696121)
  39. Braun, Edward & Kimball, Rebecca. (2021). Data Types and the Phylogeny of Neoaves. Birds. 2. 1-22. Fig. 1 a 7
  40. Braun, Edward & Kimball, Rebecca. (2021). Data Types and the Phylogeny of Neoaves. Birds. 2. 1-22. Fig. 7
  41. A. Chen et al. Toward a Comprehensive Anatomical Matrix for Crown Birds: Phylogenetic Insights from the Pectoral Girdle and Forelimb Skeleton, Integrative Organismal Biology, Volume 7, Issue 1, 2025, obaf029, https://doi.org/10.1093/iob/obaf029 - Analysis 1, 3 a 4
  42. A. Chen et al. Toward a Comprehensive Anatomical Matrix for Crown Birds: Phylogenetic Insights from the Pectoral Girdle and Forelimb Skeleton, Integrative Organismal Biology, Volume 7, Issue 1, 2025, obaf029, https://doi.org/10.1093/iob/obaf029 - Analysis 2, 5 a 6
  43. MAYR, G. The postcranial osteology and phylogenetic position of the Middle Eocene Messelastur gratulator Peters, 1994 - A morphological link between olws (Strigiformes) and falconiform birds?. Journal of Vertebrate Paleontology: Vol. 25, 3, 2005, str. 635-645
  44. MAYR, G., CLARKE, J. A. The deep divergences of neornithine birds: a phylogenetic analysis of morphological characters. Cladistics: Vol. 19, 5, 2003, str. 527-553
  45. Angst D, Buffetaut E, Lécuyer C, Amiot R (2013) “Terror Birds” (Phorusrhacidae) from the Eocene of Europe Imply Trans-Tethys Dispersal. PLoS ONE 8(11):
  46. FÜRBRINGER, Maximilian. Untersuchungen zur Morphologie und Systematik der Vögel (zugleich ein Beitrag zur Anatomie der Stütz- und Bewegungsorgane). [s.l.] : T. van Holkema, 1888. 1751 s. Dostupné online. S. 1211-1213.
  47. LaBarge, T. W. et al. The evolution and ecology of gigantism in terror birds (Aves, Phorusrhacidae). Proc Biol Sci. 2024 Apr 30;291(2021)
  48. MAYR, Gerald. Paleogene Fossil Birds. [s.l.] : Springer Nature, 2022. 239 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03087645-6. S. 159 - 173.
  49. Bird Phylogeny: Australaves [online]. deviantart.com, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  50. ANGST, Delphine; BUFFETAUT, Eric. Palaeobiology of Giant Flightless Birds. [s.l.] : Elsevier, 2017. 296 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-101143-0. S. 8, 133-173.
  51. BERNIS, Francisco; BLANCO, Sagrario Morán. ETA entre España y Francia. [s.l.] : Editorial Complutense, 1997. 474 s. Dostupné online. ISBN 978-84-89784-14-7. S. 185.
  52. FARNER, Donald S.; KING, James R.. Avian Biology (Volume I). [s.l.] : Elsevier, 2013. 606 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4832-7000-5. S. 10.
  53. Mayr, G., & Kitchener, A. C. (2021). New fossils from the London Clay show that the Eocene Masillaraptoridae are stem group representatives of falcons (Aves, Falconiformes). Journal of Vertebrate Paleontology, 41(6). https://doi.org/10.1080/02724634.2021.2083515
  54. PBDB [online]. paleobiodb.org, [cit. 2025-12-19]. Dostupné online.
  55. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  56. TAMBUSSI, C. P. et al. THE PRESENT STATE OF KNOWLEDGE OF THE CENOZOIC BIRDS OF ARGENTINA" BY TONNI 1980: FOUR DECADES AFTER. PE-APA No. 1, 2023
  57. Gerald Mayr, Jorge I. Noriega "A Well-Preserved Partial Skeleton of the Poorly Known Early Miocene Seriema Noriegavis santacrucensis," Acta Palaeontologica Polonica, 60(3), 589-598, (8 October 2013)
  58. DYKE, Gareth; KAISER, Gary. Living Dinosaurs (The Evolutionary History of Modern Birds). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 440 s. Dostupné online. ISBN 978-1-119-99045-1. S. 129, 187 a nasl..
  59. Acosta Hospitaleche, Carolina; Jones, Washington (2024). "Were terror birds the apex continental predators of Antarctica? New findings in the early Eocene of Seymour Island". Palaeontologia Electronica. 27 (1): 1–31
  60. CARROLL, R. L. Vertebrate paleontology and evolution. New York: W. H. Freeman and. Company. 1988. S. 625
  61. Brodkorb, P. (1967). Catalogue of Fossil Birds, Part 3 (Ralliformes, Ichthyornithiformes, Charadriiformes). Bulletin of the Florida Museum of Natural History, 11(3), 99–220.
  62. Cracraft, J. Systematics and evolution of the Gruiformes (class Aves). 3, Phylogeny of the suborder Grues. Bulletin of the AMNH ; v. 151, article 1
  63. Alvarenga, H. M. F., & Höfling, E.. (2003). Systematic revision of the Phorusrhacidae (Aves: Ralliformes). Papéis Avulsos De Zoologia, 43(4), 55–91. ]https://www.scielo.br/j/paz/a/4Fg4WZvd43qzy65KSpSyWLb/?format=html&lang=en]
  64. Mikko's Phylogeny Archive: (prístup: 16. 12. 2025), (prístup: 16. 12. 2025), (prístup: 16. 12. 2025), (archivované z novembra 2005)
  65. Mayr, Gerald (2005): "Old World phorusrhacids" (Aves, Phorusrhacidae): a new look at Strigogyps ("Aenigmavis") sapea (Peters 1987). PaleoBios (Berkeley) 25(1): 11-16
  66. PETERS, D. S. Ein "Phorusrhacide" aus dem Mittel-Eozän von Messel (Aves: Gruiformes: Cariamae). Travaux et Documents des Laboratoires de Géologie de Lyon Année 1987 99 pp. 71-87
  67. Mayr, Gerald (2007). Synonymy and actual affinities of the putative Middle Eocene "New World vulture" Eocathartes Lambrecht, 1935 and "hornbill" Geiseloceros Lambrecht, 1935 (Aves, Ameghinornithidae). Paläontologische Zeitschrift 81, 457-462
  68. Peters, D. S. The Fossil Family Ameghinornithidae (Mourer-Chauviré 1981): a Short Synopsis. Journal of Ornithology 2007. 148: 25-28
  69. OLSON, S. L. Chapter 2 - The fossil record of birds. in: Avian Biology, Vol. VIII. 1985. S. 136, 191
  70. PATURI, F. R. et al. Kronika Zeme. Bratislava: Fortuna Print, 1995, S. 392 (Poznámka: Názov je mylne uvedený v podobe Seriema [kurzíva je v origináli], ako keby išlo o latinský názov rodu.)
  71. ROSA, J. G. Veľká pustatina. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1980, S. 97, 131, 165
  72. LAMBERT, D. et al. Dinosaury a život v praveku - veľká rodinná encyklopédia. Bratislava: Slovart, 2002, S. 145
  73. DZURENKO, Marek. Palaeognathae – bežce a tinamy [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2025-12-16]. Dostupné online.
  74. Stresemann, Erwin (1959) "The Status of Avian Systematics and Its Unsolved Problems," The Auk: Vol. 76: Iss. 3, Article 1. S. 273
  75. Brodkorb, P. (1963). Catalogue of Fossil Birds, Part 1 (Archaeopterygiformes through Ardeiformes). Bulletin of the Florida Museum of Natural History, 7(4), 179–293. S. 179

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kariamy
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kariamy