Preskočiť na obsah

Kim Čong-il

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kim Čong-il
Oficiálny portrét
Oficiálny portrét
Kim Čong-il, podpis
Generálny tajomník Kórejskej strany práce
V úrade
8. október 1994 – 17. december 2011
Predchodca Kim Il-song Kim Čong-un Nástupca
Biografické údaje
Narodenie16. február 1941/1942
Chabarovsk, ZSSR
(Sovietske zdroje)
Pektusan, Japonská Kórea
(Kórejské zdroje)
Úmrtie17. december 2011
Pchjongjang, KĽDR
Politická stranaKórejská strana práce
Alma materUniverzita Kim Ir-sena
NárodnosťKórejčan
Rodina
DetiKim Čong-nam
Kim Sul-song
Kim Čong-čchol
Kim Čong-un
Kim Jo-čong
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKim Čong-il
(multimediálne súbory)

Kim Čong-il (kór. 김정일; * 16. február 1941, vojenský tábor pri Viatskoje, neďaleko Chabarovsku (podľa sovietskych prameňov), alebo 16. február 1942 na hore Pektusan (podľa kórejských prameňov) - † 17. december 2011 [1]) bol severokórejský politik a od roku 1994 vodca Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.

Oficiálny názov jeho funkcie bol Predseda Výboru pre národnú obranu (Severnej Kórey). Bol aj najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády a generálnym tajomníkom Strany práce, ktorá v krajine vládne od roku 1948. V týchto funkciách nahradil zakladateľa KĽDR a večného prezidenta, svojho otca Kim Il-songa (známy aj ako Kim Ir-sen), ktorý zomrel v roku 1994. Za nástupcu si vybral svojho najmladšieho syna Kim Čong-una.

Počas svojho pobytu v ZSSR používal krycie meno Jurij Irsenovič Kim. Zomrel na následok srdcového infarktu.

Vodca Severnej Kórey

[upraviť | upraviť zdroj]

8. júla 1994 Kim Ir Sen zomrel vo veku 82 rokov na infarkt. Kim Čong Il bol určeným nástupcom svojho otca už v roku 1974, v roku 1991 bol vymenovaný za hlavného generála a po smrti svojho otca sa stal najvyšším vodcom.

Kim Čong-il a Vladimír Putin počas ich stretnutia v Moskve v roku 2001

Ekonomika Severnej Kórey mala počas 90. rokov problémy, predovšetkým kvôli zlému hospodáreniu. Okrem toho Severná Kórea zažila v polovici 90. rokov silné záplavy, ktoré ešte zhoršilo zlé hospodárenie s pôdou. Toto, spolu so skutočnosťou, že iba 18 % Severnej Kórey tvorí orná pôda, a neschopnosť krajiny dovážať tovar potrebný na udržanie priemyslu viedli k veľkému hladomoru a Severnú Kóreu ekonomicky zdevastovali.

Kim prijal politiku „na prvom mieste“ na posilnenie krajiny a posilnenie režimu. Na národnej úrovni japonské ministerstvo zahraničných vecí uznáva, že to viedlo k pozitívnemu tempu rastu krajiny od roku 1996, s implementáciou „prelomových trhových ekonomických praktík socialistického typu“ v roku 2002, čím sa sever udržal nad vodou napriek pokračujúcej závislosti od zahraničná pomoc pre potraviny.[2]

Kim bol známy ako zručný a manipulatívny diplomat. V roku 1998 juhokórejský prezident Kim Dae-jung zaviedol „politiku slnečného svitu“, aby zlepšil vzťahy medzi Severom a Juhom a umožnil juhokórejským spoločnostiam začať projekty na Severe. Kim oznámil plány na import a vývoj nových technológií na rozvoj nového softvérového priemyslu. V dôsledku novej politiky bol postavený priemyselný park Kaesong v roku 2003 severne od demilitarizovanej zóny.

Tituly a funkcie

[upraviť | upraviť zdroj]
Kim Čong-il vyzobrazený na propagandistickej maľbe

Jeho najvýznamnejšou funkciou v súčasnom systéme bola funkcia predsedu Výboru národnej obrany KĽDR, takisto bol najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády, štvrtej najväčšej na svete a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Kórejskej strany práce - v týchto funkciách nahradil "večného prezidenta" Kim-Ir-Sena. V hierarchii Kórejskej strany práce začal stúpať od polovice 60.rokov, kde najskôr pôsobil v oddelení agitácie a propagandy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. North Korean leader Kim Jong-il dies 'of heart attack' [online]. bbc.co.uk, 19. december 2001. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Kim Jong-il's military-first policy a silver bullet [online]. [Cit. 2024-01-02]. Dostupné online. Archivované 2007-01-08 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kim Čong-il