Kindermanažment

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kindermanažment alebo zriedkavo kinder manažment je dehonestujúce označenie javu, keď strategické pozície vo firme, úrade alebo inej organizácii ovládnu relatívne mladí ľudia.

Príklady použitia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zakladateliek združenia Plus 50 sa označenie ujalo ako synonymum pre vrcholové vedenie najmä v postkomunistických krajinách; dávajú ho do protikladu k funkčnému modelu obvyklému na západe, ktorý stojí na prirodzenej autorite získanej najmä skúsenosťami a znalosťami.[1]

Bývalá štátna zástupkyňa Mária Benešová označila týmto slovom ľudí okolo Petra Dimuna.[2] Novinár Bohumil Pečienka uvádza, že ako kindermanažment bola posmešne označovaná skupina politikov, ktorou sa obklopil Jiří Paroubek: Hašek, Tejc, Petržílek, Dimun, Hamáček.[3] Ako kindermanažment boli úradníkmi označovaní mladí ľudia, ktorých priviedol na ministerstvo spravodlivosti Pavel Němec. V tejto súvislosti článok na iDnes.cz zmienil aj Stanislava Grossa, ktorý bol vo veku 35 rokov najmladším ministerským predsedom krajín EÚ, a iných mladých politikov, ktorí sa dostali do vedení politických strán i ministerstiev.[4]

Česká ľavicová opozícia údajne označovala ako "Julínkův kindermanažment" tím pripravujúci reformu zdravotníctva za ministra Julínka, kde ako poradkyne pôsobili napríklad 26-ročná Lucia Bryndová a 29-ročná Henrieta Madarová.[5] Na Slovensku sa tak v roku 2004 označovala mladá generácia úradníkov na ministerstvách zdravotníctva a sociálnych vecí, ktorým bolo vytýkané, že nedokážu sami prezentovať zrozumiteľne svoje vízie a musia si na to najať PR agentúru.[6] Julínkov tím označil ako kindermanažment napríklad senátor Vladimír Dryml.[7]

V internetových diskusiách a blogoch je ako kinderamanažment označované vedenie mnohých známych i neznámych firiem, najčastejšie tridsiatnikov, ale niekedy aj štyridsiatnikov (napr. Martin Roman, Aleš Hušák, Július Rezeš a mnohí ďalší).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Plus 50: šance pro starší ročníky na trhu práce [online]. iHNed.cz, MPSV, 23. 7. 2009. Dostupné online. (po česky)
  2. HECHTOVÁ, Alena. Vyprávění o Dimunovi: Je jako Goebbels, živí se lhaním [online]. Parlamentní listy.cz, 24. 2. 2011. Dostupné online. Archivované 2011-02-27 z originálu. (po česky)
  3. PEČÍNKA, Bohumil. Na téma modernizace – Reflexe posledního sjezdu ČSSD [online]. Revue Politika 3/2007, 20. 3. 2007. Dostupné online. (po česky)
  4. ČÁSENSKÝ, ŠIMŮNEK, ŠÍDLO. Guláš za 540. Pan ministr obědvá [online]. iDnes.cz, 26. 7. 2004. Dostupné online. (po česky)
  5. PETRÁŠOVÁ, Lenka. Lidé, kteří vymýšlejí reformu zdravotnictví. Zdn.cz, 28. 1. 2008. (po česky)
  6. BÄCK, Edita-Anna. Píár práca kindermanažmentu [online]. SME.sk, 21. 8. 2004. Dostupné online.
  7. 2. den schůze Senátu ČR - 18. června 2009, projednávání novely zákona o veřejném zdravotním pojištění [online]. SENÁT PČR, 18.6.2009. Dostupné online. (po česky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kindermanagement na českej Wikipédii.