Preskočiť na obsah

Klasifikácia vývinových porúch učenia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Klasifikácia vývinových porúch učenia pre označenie jednotlivých typov vývinových porúch učenia využíva pedponu "dys-", ktorá znamená rozpor, deformáciu. Z hľadiska vývinu znamená poruchu funkcie alebo jej neúplný vývin. Pri pojmoch v súvislosti s vývinovými poruchami učenia predpona "dys-" znamená nedostatočný, nesprávny vývin schopností. Druhá časť názvu je prebraná z gréckého názvu označenia tej schopnosti, ktorá je postihnutá.[1] Rozoznávajú sa nasledujúce typy vývinových porúch učenia[2]:

  • dyslexia - porucha čítania, ktorá vzniká väčšinou na základe poruchy zrakového vnímania. Častá je prítomnosť poruchy pravo-ľavej a priestorovej orientácie. Prejavuje sa problémami pri čítaní, keď je čítanie porušené ako vlastný akt.
  • dysortografia - porucha pravopisu, ktorá vzniká väčšinou na podklade poruchy sluchového vnímania a rozlišovania hovoreného. Často je porušená schopnosť sluchovej analýzy a syntézy, sluchová orientácia a sluchová pamäť. Zúčastňuje sa aj porucha koncentrácie pozornosti. Prejavuje sa najmä pri nutnosti písať diktát.
  • dysgrafia - porucha písania, ktorej podkladom býva najčastejšie porucha motoriky (najmä jemná motorika, ale niekedy v kombinácii s hrubou). Vyskytujú sa poruchy koordinácie pohybu, problémy v senzomotorickej oblasti a v oblasti lateralizácie. Deti majú neuvoľnenú celú ruku, predlaktie, zápästie a prsty ruky. Výsledkom je znížená kvalita písomného prejavu. Porušené je písanie ako vlastný akt.
  • dyskalkúlia - porucha počítania, sa týka ovládania základných matematických úkonov. Matematické schopnosti nie sú ovplyvnené defektom mentálnej schopnosti alebo nesprávnym spôsobom vyučovania. Jeho podkladom sú problémy v oblasti sluchového i zrakového vnímania, pravoľavej, priestorovej orientácie a poruchy koncentrácie a pamäti. Súvisí s lateralizáciou mozgových hemisfér. Často sa vyskytuje porucha motoriky a senzomotorickej koordinácie.
  • dyspraxia - porucha schopnosti vykonávať manuálne zložité činnosti; podla Ripley et al. (citovaný podla O. Zelinkovej, 2009, s.10) je "porucha, ktorá postihuje osvojovanie, plánovanie a výkon voľných pohybov." Ilona Pešová, Miroslav Šamalík (2006, s.98) uvádzajú, že deti s dyspraxiou sú neobratné, časté sú u nich problémy pri výkone bežných činností (napr. obliekanie, stravovanie). Často sú terčom posmechu ostatných spolužiakov.
  • dyspinxia - porucha výtvarných schopností. Podľa Miroslavy Bartoňovej a Marie Vítkovej (2007, s.173) je dyspinxia charakteristická nízkou úrovňou kresby. Dieťa pracuje s ceruzkou nešikovne, tvrdo, nedokáže previesť svoje predstavy z trojrozmerného priestoru na dvojrozmerný papier. Má problémy s pochopením perspektívy.
  • dysmúzia - porucha hudobných schopností. Prejavuje sa problémami v rozlišovaní tónov, dieťa si nepamätá melódiu, nerozlišuje a nie je schopné reprodukovať rytmus.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ZELINKOVÁ, Olga. Poruchy učení. Praha : Portál, 2009. ISBN 978-80-7367-514-1. S. 9-10. (česky)
  2. JUCOVIČOVÁ, ŽÁČKOVÁ, SOVOVÁ. Špecifické poruchy učení na 2 stupni základných škôl. Praha : Nakladatelství D+H, 2007. ISBN 978-80-903869-6-9. (česky)
  • Halaszik, E.: Poruchy učenía, článok, 2010
  • Zelinková, Olga: Poruchy učení, Praha: Portál, 2009, 9-10s. ISBN 978-80-7367-514-1
  • Drahomíra Jucovičová, Hana Žáčková, Hana Sovová: Špecifické poruchy učení na 2 stupni základných škôl, Nakladateľstvý D+H, Praha 2007, s.6-13, ISBN 978-80-903869-6-9
  • Marie Vítková, (2007, s.173)
  • Ilona Pešová, Miroslav Šamalík (2006, s.98)