Koeficient plnosti indikátorového diagramu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Koeficient plnosti indikátorového diagramu je špecifická porovnávacia veličina v oblasti spaľovacích motorov. Používa sa na opis účinnosti skutočného pracovného obehu motora, oproti jeho teoretickému modelu. Vypočíta sa z pomeru hodnôt práce zodpovedajúcej teoretickému obehu pri rovnakých podmienkach a indikovanej práce vypočítanej z meraných-indikovaných hodnôt tlaku priamo v spaľovacom priestore skutočného obehu.

Definícia koeficientu plnosti indikátorového diagramu zodpovedá všeobecnému chápaniu účinnosti, preto sa označuje obvyklým symbolom pre účinnosť ηp. Doplnok (výraz 1 - ηp) opisuje tepelné straty reálneho obehu dané nevratnosťou dejov, prestupom tepla, konečnou rýchlosťou spaľovania, zmenami tepelných kapacít plynu, časovaním rozvodov, netesnosťami a podobne.

Príklad:

Koeficient plnosti indikátorového diagramu sa vypočíta ako:

ηp =

  • Wi - indikovaná práca (v kJ) t. j. práca ktorú je schopný vykonať pracovný plyn vo valci závisiaca od priebehu tlaku počas zdvihu piesta.
  • Wt - teoretická práca zodpovedajúceho teoretického pracovného cyklu

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.