Komparatívny manažment

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Komparatívny manažment je zameraný na štúdium a analýzu manažmentu v rôznorodom prostredí. Identifikuje príčiny, prečo podniky v rôznych krajinách majú rozdielne výsledky. Je dôležitým prvkom ekonomického rastu a zvyšovania produktivity práce.

Ekonomický rozvoj krajín je spájaný hlavne s myšlienkami transferu kapitálu, vzdelania a technológií. V súčasnosti sa stáva významným faktorom rastu produktivity práce moderné manažérske know – how. Väčšina odborníkov považuje komparatívny manažment za hlavnú možnosť prenosu poznatkov a praktík manažmentu vyspelých krajín do podmienok ostatných krajín. V minulosti mnoho krajín hľadalo v USA odpoveď na otázku, ako urýchliť ekonomický a manažérsky rozvoj. V 70. a 80. rokoch bol preferovaný japonský model riadenia. Súčasnosť núti pozerať na budúcu realitu nielen z pohľadu Ameriky, Európy a východnej Ázie, ale nepredvídateľné pohyby možno očakávať aj z Číny, Blízkeho východu či niektorých afrických štátov ako Nigéria a Keňa.

Jedným z najvýznamnejších modelov komparatívneho manažmentu je model vypracovaný Haroldom Koontzom, ktorý neskôr modifikovali Richard N. Farmer a Barry N. Richman. Model vychádza z premisy, že vonkajšie prostredie organizácie podstatne ovplyvňuje manažérske praktiky a zručnosti. Uvedení autori opísali kritické prvky (faktory) v manažérskom procese a vyhodnotili ich vplyv v organizáciách fungujúcich v rozdielnom sociálnom a kultúrnom prostredí. Súčasne opísali faktory prostredia, ktoré sú významné z hľadiska ich vplyvu na kvalitu manažérskych procesov. Tieto faktory sú určité obmedzenia, ktoré možno klasifikovať ako:

  • sociálno - kultúrne a etické premenné,
  • vzdelanostné premenné,
  • ekonomické premenné,
  • legislatívne a politické premenné.

Tieto faktory prostredia vplývajú tak na manažérske funkcie (plánovanie, organizovanie, vedenie, kontrola), ako aj na základné podnikové činnosti (inžiniering, výskum a vývoj, výroba, marketing, financie). Manažérske funkcie, podnikové činnosti ovplyvňujú ďalej relevantné vedecké poznatky, ako aj disponibilné ľudské a materiálne zdroje.

Manažérska veda (koncepcie, teórie, princípy) je v značnej miere všeobecne platná. V jednotlivých krajinách sa však podstatne líšia jej aplikácie, t. j. manažérske „know – how“. Jej poznanie a porozumenie umožňuje manažérom prekonať formálne i neformálne podnikateľské bariéry.