Kontrapunkt

Kontrapunkt (z lat. punctum contra punctum = „nota proti note“) je súčasné vedenie niekoľkých samostatných melódií (hlasov). Kontrapunkt je náuka o polyfónii.^[1] Kontrapunkt rovíjal v renesancii Giovanni Pierluigi da Palestrina, ktorý skomponoval slávnu Missa papae Marchelli, ktorou demonštroval, že aj melizmatický spev polyfónie je zrozumiteľný, čím uchránil polyfóniu (a teda kontrapunkt) pred zákazom katolíckou cirkvou. V období baroka bol najlepším teoretikom kontrapunktu Johann Joseph Fux pôsobiaci vo Viedni, ktorý vydal slávnu učebnicu kontrapunktu Gradus ad Parnassum. U Fuxa istý čas študoval český barokový génius Jan Dismas Zelenka, ktorý v mladosti emigroval do Drážďan. V neďalekom Lipsku pôsobil Johann Sebastian Bach, ktorý doviedol teóriu kontrapunktu do dokonalosti vo svojich fúgach a teoretickej práci Die Kunst der Fuge, ktorú nestihol dokončiť.

Referencie

↑ KOFROŇ, Jaroslav. Učebnice harmonie. 10. vyd. Praha : Editio Bärenreiter, 2009. ISBN 978-80-86385-14-3. (po česky)

Pozri aj

náuka o kontrapunkte

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[:09-1] KOFROŇ, Jaroslav. Učebnice harmonie. 10. vyd. Praha : Editio Bärenreiter, 2009. ISBN 978-80-86385-14-3. (po česky)

[1]