Konzultačná procedúra

Konzultačná procedúra je jedným z legislatívnych postupov Európskych spoločenstiev, prvého z troch pilierov Európskej únie.

Pri tomto postupe Európska komisia pošle svoj návrh Rade Európskej únie aj Európskemu parlamentu, ale je to Rada, ktorá oficiálne konzultuje s Parlamentom a inými orgánmi ako Ekonomický a sociálny výbor a Výbor regiónov. Rada však nie je viazaná názorom Parlamentu a iných orgánov, ale iba povinnosťou konzultovať Parlament. Takže Parlament môže iba oddialiť prijatie návrhu, ale nemôže ho pozmeniť alebo zabrániť jeho prijatiu. Ak Rada chce pozmeniť návrh Komisie, musí tak urobiť jednohlasne.

Tento postup sa používa hlavne oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Vo svojom stanovisku k Medzivládnej konferencii vo februári 2000 argumentovala Európska komisia v prospech rozšírenia tohto postupu aj na uzatváranie obchodných dohôd medzi Spoločenstvom a inou krajinou alebo krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.

V niektorých prípadoch je konzultácia povinná, pretože ju zákon vyžaduje a návrh sa nemôže stať zákonom pokiaľ sa k nemu nevyjadril Parlament.

V iných prípadoch je konzultácia nepovinná a Komisia prosto navrhne, aby Rada konzultovala Parlament.

V každom prípade Parlament môže:

• schváliť návrh Komisie;
• odmietnuť ho;
• alebo požiadať o zmeny v návrhu.

Oblasti, na ktoré sa vzťahuje konzultačný postup sú:

• Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach
• Úprava Zmlúv
• Diskriminácia na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského alebo politického presvedčenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie
• Občianstvo EÚ
• Poľnohospodárstvo
• Víza, azyl, prisťahovalectvo a iné oblasti spojené s voľným pohybom osôb
• Doprava (keď je pravdepodobné, že bude mať značný dopad na určité regióny)
• Pravidlá hospodárskej súťaže
• Daňové záležitosti
• Ekonomická politika
• Posilnená spolupráca – mechanizmus umožňujúci skupine členských štátov spolupracovať v určitej oblasti aj v tom prípade, že ostatné o takúto spoluprácu ešte nemajú záujem.

V niektorých oblastiach (napr. daňová politika) musia byť rozhodnutia Rady jednohlasné.