Preskočiť na obsah

Koptské písmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Koptská abeceda)

Koptské písmo
Klasifikácia
ISO 15924: 204 / Copt
Ukážka
ⲠⲖⲞⲄⲞⲤ ⲈⲦϨⲎⲠ ⲚⲦⲀⲠⲞⲪⲀ ⲤⲒⲤ ⳯ⲚⲦⲀ ⲒⲎⲤ ϢⲀϪⲈ Ⲙ⳯Ⲛ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲠⲒⲤⲔⲀⲢⲒⲰⲦⲈⲤ ⳯ⲚϨⲎⲦ⳯Ϥ_Ⲛ ϢⲘⲞⲨⲚ ⲚϨⲞⲞⲨ ϨⲀ ⲐⲎ ⳯ⲚϢⲞ ⲘⲚ⳯Ⲧ ⲚϨⲞⲞⲨ ⲈⲘⲠⲀⲦⲈϤ⳯Ⲣ ⲠⲀⲤⲬⲀ ⳯ⲚⲦⲀⲢⲈϤⲞⲨⲰⲚ⳯Ϩ Ⲉ ⲂⲞⲖ ϨⲒϪ⳯Ⲙ ⲠⲔⲀϨ ⲀϤⲈⲒⲢⲈ ⲚϨ⳯Ⲛ ⲘⲀⲒⲚ Ⲙ⳯Ⲛ Ϩ⳯ⲚⲚⲞϬ ⳯ⲚϢⲠⲎⲢⲈ ⲈⲠⲈⲨϪⲀⲒ ⳯ⲚⲦⲘ⳯ⲚⲦⲢⲰⲘⲈ: [pozn 1]

Koptské písmo alebo koptská abeceda je písmo, ktoré používa koptský jazyk (koptčina, kopt.), posledné vývojové štádium staroegyptčiny. Súbor znakov je založený na gréckej abecede rozšírenej o znaky prebrané z démotického písma. V skutočnosti jestvuje niekoľko koptských abecied, ktoré zodpovedajú niekoľkým nárečovým vetvám jazyka.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Koptské písmená, pochádzajúce z ozdobného bohairského textu

Koptské písmo má históriu, ktorá začína ptolemaiovským obdobím. Už v tomto čase sa grécka abeceda používala na prepis démotických textov kvôli záznamu ich presného znenia. Počas prvých dvoch storočí po Kr. vzniklo v starej koptčine množstvo magických textov. Niekoľko znakov pre špecifické staroegyptské fonémy bolo odvodených z démotického písma a pár z nich (nie všetky) sa ujalo spolu s gréckymi grafémami v „skutočnej“ koptčine. S rozšírením kresťanstva v Egypte v druhej polovici 3. storočia sa postupne stratila znalosť hieroglifického a neskôr aj démotického písma. Zostalo to, ktoré bolo úzko späté s koptskou ortodoxnou cirkvou. V 4. storočí sa koptské písmo „štandardizovalo“ v sahidskom dialekte. Okrem tohto dialektu existovalo ešte niekoľko ďalších,[pozn 2] ktoré sa od seba navzájom líšili v určitých prvkoch, vrátane tvaru a výskytu grafém. V súčasnosti sa koptská abeceda používa len v prostredí koptskej cirkvi. Všetky gnostické kódexy nájdené v Nag Hammádí boli napísané koptskou abecedou.

Stará núbijská abeceda, ktorú používala stará núbijčina, obsahovala znaky gréckej unciály a koptské a meroitské písmená, ktoré mali svoj pôvod v démotickom písme.

Forma

[upraviť | upraviť zdroj]

Koptská abeceda bola prvým egyptským systémom zápisu, ktorý uvádzal samohlásky, a dokázala zaznamenať interpretáciu aj prípadných starších egyptských textov. Pred ňou síce niektoré egyptské slabiky obsahovali sonory, ale bez samohlások, čo sa neskôr v sahidskom dialekte koptčiny značilo vodorovnou čiarkou nad slabikou a označovalo vlastne skratku, napr. ⳪. Existovali rôzne diakritické značky, ktoré používali koptské pisárske školy. Niektoré používali apostrof na označenie slov a príkloniek, iné používali dvojbodku (angl. dieresis) nad ⲓ a ⲩ na označenie začiatku ďalšej slabiky, príp. striešku (vokáň, angl. circumflex) nad každou samohláskou pre ten istý účel.[1]

Koptská abeceda je založená zväčša ne gréckej abecede.[2] Obsahuje 24 pôvodom gréckych grafém a ďalších 6, príp. 7, ktoré sa vyskytujú v staroegyptskom démotickom písme. Táto variácia počtu rozširujúcich znakov závisela na nárečí koptčiny, ktoré abecedu používalo: 6 znakov používal sahidský dialekt, 7 bohairský a achmínsky.[1] Koptská abeceda obsahuje viac príbuzných prvkov s materskou gréckou alfabetou ako ďalšia dcérska abeceda – cyrilika. Dokonca je možné, že práve koptská abeceda mala vplyv na formovanie cyriliky. Koptskú abecedu je možné prirovnať analogicky k islandskej abecede založenej na latinke, ktorá má tiež za pôvodnými latinskými znakmi aj skupinu ďalších rozširujúcich grafém.

Abeceda

[upraviť | upraviť zdroj]
Zobrazenie
majusky 		Zobrazenie
minusky 		Font
majusky 		Font
minusky 		Číselná
hodnota 		Názov
(Krupa) 		Názov
(ang.) 		Grécky
ekvivalent 		Translit.
(IPA)
Ⲁ ⲁ 1 alfa alpha Α, α a
Ⲃ ⲃ 2 véda bēta Β, β b
Ⲅ ⲅ 3 gamma gamma Γ, γ g
Ⲇ ⲇ 4 dalda dalda Δ, δ d
Ⲉ ⲉ 5 éje ei Ε, ε e
Ⲋ ⲋ 6 sou soou Ϛ, ϛ st
Ⲍ ⲍ 7 záda zēta Ζ, ζ z
Ⲏ ⲏ 8 háda ēta Η, η eː
Ⲑ ⲑ 9 tutte thēta Θ, θ tʰ
Ⲓ ⲓ 10 jóda iōta Ι, ι i
Ⲕ ⲕ 20 kabba kappa Κ, κ k
Ⲗ ⲗ 30 lóla laula Λ, λ l
Ⲙ ⲙ 40 méj mē Μ, μ m
Ⲛ ⲛ 50 ni nē Ν, ν n
Ⲝ ⲝ 60 eksi ksi Ξ, ξ ks
Ⲟ ⲟ 70 ou ou Ο, ο o
Ⲡ ⲡ 80 bej pi Π, π p
Ⲣ ⲣ 100 rou rō Ρ, ρ r
Ⲥ ⲥ 200 samma sēmma Σ, σ, ς s
Ⲧ ⲧ 300 daú tau Τ, τ t
Ⲩ ⲩ 400 he he Υ, υ u
Ⲫ ⲫ 500 fíj phi Φ, φ pʰ
Ⲭ ⲭ 600 kij khi Χ, χ kʰ
Ⲯ ⲯ 700 ebsí psi Ψ, ψ ps
Ⲱ ⲱ 800 ó ō Ω, ω oː
Ϣ ϣ — šáj šai Ϸ, ϸ ʃ
Ϥ ϥ 90 fáj fai — f
Ϧ ϧ — cháj xai — x
Ϩ ϩ — hóri hori Ͱ, ͱ h
Ϫ ϫ — džandža ḏanḏia — dʒ
Ϭ ϭ — šíma qima Ϙ, ϙ q, tʃ
Ϯ ϯ — díj ti — ti
Ⳁ ⳁ 900 psis ənše Ϡ, ϡ sː

Písmená prevzaté z démotického písma:

Hieroglyf Démotický znak Zoptský znak Translit.
SA
 Ϣ š
f
 Ϥ f
M12
 Ϧ ḫ
F18
Y1
Ϩ h
U29
 Ϫ ḏ
k
 Ϭ q, ḳ
D37
t
Ϯ ti

Znak cháj má tvar ‹Ⳉ› ‹ⳉ› v achmínskom a ‹Ⳋ› ‹ⳋ› v bohairskom nárečí, oba pre neznelú velárnu frikatívu (IPA: x).

Unicode

[upraviť | upraviť zdroj]

V norme elektronického typografického systému Unicode bola najskôr väčšina znakov spoločná s gréckou abecedou, ale od verzie 4.1 z roku 2005 sa táto skupina rozdelila na dva samostatné bloky. Nový blok koptskej abecedy je v intervale U+2C80 – U+2CFF. Starší grécky blok obsahuje aj teraz sedem koptských písmen prebratých z démotického písma a je potrebný pre úplnú implementáciu koptčiny v elektronickej typografii.

Grécka abeceda a koptské rozšírenie
(Greek and Coptic)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+037x Ͱ ͱ Ͳ ͳ ʹ ͵ Ͷ ͷ     ͺ ͻ ͼ ͽ ;  
U+038x         ΄ ΅ Ά · Έ Ή Ί   Ό   Ύ Ώ
U+039x ΐ Α Β Γ Δ Ε Ζ Η Θ Ι Κ Λ Μ Ν Ξ Ο
U+03Ax Π Ρ   Σ Τ Υ Φ Χ Ψ Ω Ϊ Ϋ ά έ ή ί
U+03Bx ΰ α β γ δ ε ζ η θ ι κ λ μ ν ξ ο
U+03Cx π ρ ς σ τ υ φ χ ψ ω ϊ ϋ ό ύ ώ Ϗ
U+03Dx ϐ ϑ ϒ ϓ ϔ ϕ ϖ ϗ Ϙ ϙ Ϛ ϛ Ϝ ϝ Ϟ ϟ
U+03Ex Ϡ ϡ Ϣ ϣ Ϥ ϥ Ϧ ϧ Ϩ ϩ Ϫ ϫ Ϭ ϭ Ϯ ϯ
U+03Fx ϰ ϱ ϲ ϳ ϴ ϵ ϶ Ϸ ϸ Ϲ Ϻ ϻ ϼ Ͻ Ͼ Ͽ
Koptská abeceda
(Coptic)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+2C8x Ⲁ ⲁ Ⲃ ⲃ Ⲅ ⲅ Ⲇ ⲇ Ⲉ ⲉ Ⲋ ⲋ Ⲍ ⲍ Ⲏ ⲏ
U+2C9x Ⲑ ⲑ Ⲓ ⲓ Ⲕ ⲕ Ⲗ ⲗ Ⲙ ⲙ Ⲛ ⲛ Ⲝ ⲝ Ⲟ ⲟ
U+2CAx Ⲡ ⲡ Ⲣ ⲣ Ⲥ ⲥ Ⲧ ⲧ Ⲩ ⲩ Ⲫ ⲫ Ⲭ ⲭ Ⲯ ⲯ
U+2CBx Ⲱ ⲱ Ⲳ ⲳ Ⲵ ⲵ Ⲷ ⲷ Ⲹ ⲹ Ⲻ ⲻ Ⲽ ⲽ Ⲿ ⲿ
U+2CCx Ⳁ ⳁ Ⳃ ⳃ Ⳅ ⳅ Ⳇ ⳇ Ⳉ ⳉ Ⳋ ⳋ Ⳍ ⳍ Ⳏ ⳏ
U+2CDx Ⳑ ⳑ Ⳓ ⳓ Ⳕ ⳕ Ⳗ ⳗ Ⳙ ⳙ Ⳛ ⳛ Ⳝ ⳝ Ⳟ ⳟ
U+2CEx Ⳡ ⳡ Ⳣ ⳣ ⳤ ⳥ ⳦ ⳧ ⳨ ⳩ ⳪          
U+2CFx                   ⳹ ⳺ ⳻ ⳼ ⳽ ⳾ ⳿

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coptic alphabet na anglickej Wikipédii.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ „Tajné slová zjavenia, ktoré riekol Ježiš Judášovi Iškariotskému, tri dni pred slávením sviatku pesach.“ (Kasser a Wurst 2006)
  2. ↑ Hornoegyptské nárečia: sahidské (najpoužívanejšie a preto východiskové, používalo sa do 14. storočia po Kr.), achmínské (používalo sa v okolí mesta Achmín, zaniklo v 5. storočí po Kr.), lykopolské (príbuzné achmínskemu), mesokemické (pochádzalo z oblasti Oxyrynchu, doklady v tomto dialekte sú veľmi vzácne, bolo objavené až v 20. storočí); dolnoegyptské nárečia: bohairské (druhé najrozšírenejšie), fajjúmske (používalo sa v 3.–10. storočí po Kr., rozšírené v uzatvorenej oblasti Fajjúmskej oázy). (Kozák 2008, s. 61)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Ritner 1996, s. 287 – 290
  2. ↑ Campbell 1991, s. 415

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Koptské_písmo&oldid=7885195“