Koptské písmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Koptské písmo
Klasifikácia
ISO 15924: 204 / Copt
Ukážka
ⲠⲖⲞⲄⲞⲤ ⲈⲦϨⲎⲠ ⲚⲦⲀⲠⲞⲪⲀ ⲤⲒⲤ ⳯ⲚⲦⲀ ⲒⲎⲤ ϢⲀϪⲈ Ⲙ⳯Ⲛ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲠⲒⲤⲔⲀⲢⲒⲰⲦⲈⲤ ⳯ⲚϨⲎⲦ⳯Ϥ_Ⲛ ϢⲘⲞⲨⲚ ⲚϨⲞⲞⲨ ϨⲀ ⲐⲎ ⳯ⲚϢⲞ ⲘⲚ⳯Ⲧ ⲚϨⲞⲞⲨ ⲈⲘⲠⲀⲦⲈϤ⳯Ⲣ ⲠⲀⲤⲬⲀ ⳯ⲚⲦⲀⲢⲈϤⲞⲨⲰⲚ⳯Ϩ Ⲉ ⲂⲞⲖ ϨⲒϪ⳯Ⲙ ⲠⲔⲀϨ ⲀϤⲈⲒⲢⲈ ⲚϨ⳯Ⲛ ⲘⲀⲒⲚ Ⲙ⳯Ⲛ Ϩ⳯ⲚⲚⲞϬ ⳯ⲚϢⲠⲎⲢⲈ ⲈⲠⲈⲨϪⲀⲒ ⳯ⲚⲦⲘ⳯ⲚⲦⲢⲰⲘⲈ: [pozn 1]

Koptské písmo alebo koptská abeceda je písmo, ktoré používa koptský jazyk (koptčina, kopt.), posledné vývojové štádium staroegyptčiny. Súbor znakov je založený na gréckej abecede rozšírenej o znaky prebrané z démotického písma. V skutočnosti jestvuje niekoľko koptských abecied, ktoré zodpovedajú niekoľkým nárečovým vetvám jazyka.

Dejiny

Koptské písmená, pochádzajúce z ozdobného bohairského textu

Koptské písmo má históriu, ktorá začína ptolemaiovským obdobím. Už v tomto čase sa grécka abeceda používala na prepis démotických textov kvôli záznamu ich presného znenia. Počas prvých dvoch storočí po Kr. vzniklo v starej koptčine množstvo magických textov. Niekoľko znakov pre špecifické staroegyptské fonémy bolo odvodených z démotického písma a pár z nich (nie všetky) sa ujalo spolu s gréckymi grafémami v „skutočnej“ koptčine. S rozšírením kresťanstva v Egypte v druhej polovici 3. storočia sa postupne stratila znalosť hieroglifického a neskôr aj démotického písma. Zostalo to, ktoré bolo úzko späté s koptskou ortodoxnou cirkvou. V 4. storočí sa koptské písmo „štandardizovalo“ v sahidskom dialekte. Okrem tohto dialektu existovalo ešte niekoľko ďalších,[pozn 2] ktoré sa od seba navzájom líšili v určitých prvkoch, vrátane tvaru a výskytu grafém. V súčasnosti sa koptská abeceda používa len v prostredí koptskej cirkvi. Všetky gnostické kódexy nájdené v Nag Hammádí boli napísané koptskou abecedou.

Stará núbijská abeceda, ktorú používala stará núbijčina, obsahovala znaky gréckej unciály a koptské a meroitské písmená, ktoré mali svoj pôvod v démotickom písme.

Forma

Koptská abeceda bola prvým egyptským systémom zápisu, ktorý uvádzal samohlásky, a dokázala zaznamenať interpretáciu aj prípadných starších egyptských textov. Pred ňou síce niektoré egyptské slabiky obsahovali sonory, ale bez samohlások, čo sa neskôr v sahidskom dialekte koptčiny značilo vodorovnou čiarkou nad slabikou a označovalo vlastne skratku, napr. . Existovali rôzne diakritické značky, ktoré používali koptské pisárske školy. Niektoré používali apostrof na označenie slov a príkloniek, iné používali dvojbodku (angl. dieresis) nad a na označenie začiatku ďalšej slabiky, príp. striešku (vokáň, angl. circumflex) nad každou samohláskou pre ten istý účel.[1]

Koptská abeceda je založená zväčša ne gréckej abecede.[2] Obsahuje 24 pôvodom gréckych grafém a ďalších 6, príp. 7, ktoré sa vyskytujú v staroegyptskom démotickom písme. Táto variácia počtu rozširujúcich znakov závisela na nárečí koptčiny, ktoré abecedu používalo: 6 znakov používal sahidský dialekt, 7 bohairský a achmínsky.[1] Koptská abeceda obsahuje viac príbuzných prvkov s materskou gréckou alfabetou ako ďalšia dcérska abeceda – cyrilika. Dokonca je možné, že práve koptská abeceda mala vplyv na formovanie cyriliky. Koptskú abecedu je možné prirovnať analogicky k islandskej abecede založenej na latinke, ktorá má tiež za pôvodnými latinskými znakmi aj skupinu ďalších rozširujúcich grafém.

Abeceda

Zobrazenie
majusky
Zobrazenie
minusky
Font
majusky
Font
minusky
Číselná
hodnota
Názov
(Krupa)
Názov
(ang.)
Grécky
ekvivalent
Translit.
(IPA)
1 alfa alpha Α, α a
2 véda bēta Β, β b
3 gamma gamma Γ, γ g
4 dalda dalda Δ, δ d
5 éje ei Ε, ε e
6 sou soou Ϛ, ϛ st
7 záda zēta Ζ, ζ z
8 háda ēta Η, η
9 tutte thēta Θ, θ
10 jóda iōta Ι, ι i
20 kabba kappa Κ, κ k
30 lóla laula Λ, λ l
40 méj Μ, μ m
50 ni Ν, ν n
60 eksi ksi Ξ, ξ ks
70 ou ou Ο, ο o
80 bej pi Π, π p
100 rou Ρ, ρ r
200 samma sēmma Σ, σ, ς s
300 daú tau Τ, τ t
400 he he Υ, υ u
500 fíj phi Φ, φ
600 kij khi Χ, χ
700 ebsí psi Ψ, ψ ps
800 ó ō Ω, ω
Ϣ ϣ šáj šai Ϸ, ϸ ʃ
Ϥ ϥ 90 fáj fai f
Ϧ ϧ cháj xai x
Ϩ ϩ hóri hori Ͱ, ͱ h
Ϫ ϫ džandža ḏanḏia
Ϭ ϭ šíma qima Ϙ, ϙ q,
Ϯ ϯ díj ti ti
900 psis ənše Ϡ, ϡ

Písmená prevzaté z démotického písma:

Hieroglyf Démotický znak Zoptský znak Translit.
SA
Ϣ š
f
Ϥ f
M12
Ϧ
F18
Y1
Ϩ h
U29
Ϫ
k
Ϭ q, ḳ
D37
t
Ϯ ti

Znak cháj má tvar ‹Ⳉ› ‹ⳉ› v achmínskom a ‹Ⳋ› ‹ⳋ› v bohairskom nárečí, oba pre neznelú velárnu frikatívu (IPA: x).

Unicode

V norme elektronického typografického systému Unicode bola najskôr väčšina znakov spoločná s gréckou abecedou, ale od verzie 4.1 z roku 2005 sa táto skupina rozdelila na dva samostatné bloky. Nový blok koptskej abecedy je v intervale U+2C80 – U+2CFF. Starší grécky blok obsahuje aj teraz sedem koptských písmen prebratých z démotického písma a je potrebný pre úplnú implementáciu koptčiny v elektronickej typografii.

Grécka abeceda a koptské rozšírenie
(Greek and Coptic)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+037x Ͱ ͱ Ͳ ͳ ʹ ͵ Ͷ ͷ     ͺ ͻ ͼ ͽ ;  
U+038x         ΄ ΅ Ά · Έ Ή Ί   Ό   Ύ Ώ
U+039x ΐ Α Β Γ Δ Ε Ζ Η Θ Ι Κ Λ Μ Ν Ξ Ο
U+03Ax Π Ρ   Σ Τ Υ Φ Χ Ψ Ω Ϊ Ϋ ά έ ή ί
U+03Bx ΰ α β γ δ ε ζ η θ ι κ λ μ ν ξ ο
U+03Cx π ρ ς σ τ υ φ χ ψ ω ϊ ϋ ό ύ ώ Ϗ
U+03Dx ϐ ϑ ϒ ϓ ϔ ϕ ϖ ϗ Ϙ ϙ Ϛ ϛ Ϝ ϝ Ϟ ϟ
U+03Ex Ϡ ϡ Ϣ ϣ Ϥ ϥ Ϧ ϧ Ϩ ϩ Ϫ ϫ Ϭ ϭ Ϯ ϯ
U+03Fx ϰ ϱ ϲ ϳ ϴ ϵ ϶ Ϸ ϸ Ϲ Ϻ ϻ ϼ Ͻ Ͼ Ͽ
Koptská abeceda
(Coptic)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+2C8x
U+2C9x
U+2CAx
U+2CBx ⲿ
U+2CCx
U+2CDx
U+2CEx          
U+2CFx                   ⳿

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coptic alphabet na anglickej Wikipédii.

Pozri aj

Poznámky

  1. „Tajné slová zjavenia, ktoré riekol Ježiš Judášovi Iškariotskému, tri dni pred slávením sviatku pesach.“ (Kasser a Wurst 2006)
  2. Hornoegyptské nárečia: sahidské (najpoužívanejšie a preto východzie, používalo sa do 14. storočia po Kr.), achmínské (používalo sa v okolí mesta Achmín, zaniklo v 5. storočí po Kr.), lykopolské (príbuzné achmínskemu), mesokemické (pochádzalo z oblasti Oxyrynchu, doklady v tomto dialekte sú veľmi vzácne, bolo objavené až v 20. storočí); dolnoegyptské nárečia: bohairské (druhé najrozšírenejšie), fajjúmske (používalo sa v 3.–10. storočí po Kr., rozšírené v uzatvorenej oblasti Fajjúmskej oázy). (Kozák 2008, s. 61)

Referencie

  1. a b Ritner 1996, s. 287–290
  2. Campbell 1991, s. 415

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy