Kostol svätého Martina (Moravany nad Váhom)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:11, 1. august 2007, ktorú vytvoril Pescan (diskusia | príspevky) (poliami nahradené poľami)

Kostol sv. Martina sa nachádza v obci Moravany nad Váhom a je zároveň jej najstaršou stavebnou pamiatkou. Tento rímsko-katolícky kostol na cintoríne (tzv. horný kostol) je zasvätený sv. Martinovi biskupovi vyznávačovi.

Kostol sv. Martina.
Interiér.

Bočná loď stojí na základoch niekdajšieho stredovekého románskeho kostola z prvej polovice 13. storočia. V zázname z kanonickej vizitácie zo 7.9. 1788 sa síce konštatuje, že letopočet nie je známy, avšak pri oprave kríža na veži bol zistený letopočet vyrazený na medenej guli pod krížom a podľa pamätníka tejto udalosti je to rok 1465.

Konštrukcia je murovaná z trvanlivého materiálu s drevenou strechou a šindľovou krytinou a vydláždenou podlahou z pálenej tehly. Loď zaklenutá dvoma poľami krížovej klenby. Presbytérium je zaklenuté valenou lunetovou klenbou, od hlavnej lode je oddelené vyvýšenou podlahou dvomi stupňami. Bočná loď s krížovou klenbou je polkruhového pôdorysu s barokovým oltárom Sedembolestnej Panny Márie. Chórus drevenej konštrukcie, bol nad vstupnou časťou za vchodom hlavnej lode. Veža nad vstupnou bránou má pôdorys šesťuholníka o šírke poldruhej orgie a výške 10 orgií (18,96 m)

Na veži boli inštalované tri zvony, najväčší vážil dva centenárie (200 kg), stredný 140 libier (78 kg), a malý 60 libier (32 kg).

Sakristie, tvorí samostatný prístavok z ľavej strany kostola (v roku 1978 bola urobená strieška nová, preto, že stará sa už rozsypala).

Kostol slúžil, ako útulok v čase vojnového nebezpečenstva a v rokoch tureckej okupácie (okolo roku 1599) ako mešita.

Oltár s dominujúcou sochou svätého Michala Archanjela so štyrmi evanjelistami po stranách v dolnej časti bol vysvätený biskupom Révayom. Interiér kostola bol okrem toho vybavený drevenými lavicami a kamennou krstiteľnicou s medeným krytom. Z 3. júna 1616 pochádza maľba a nápisy na vnútornej stene kostola.

Aj keď náboženský život obce sa dokumentuje románskym kostolom z prvej polovice 13. storočia, vlastnú faru mala obec až o 500 rokov neskôr, t.j. od roku 1706. Dovtedy bola obec farskou filiálkou Piešťan.

Súradnice: 48° 36′ 05″ s. š., 17° 51′ 51″ v. d.