Preskočiť na obsah

Kozmická rýchlosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prvé umelé telesá, ktoré dosiahli 3. kozmickú rýchlosť a unikli tak z príťažlivosti Slnka, boli sondy Pioneer 10 a 11

Kozmická rýchlosť je rýchlosť, potrebná na prekonanie gravitačného pôsobenia kozmického telesa.

Rozoznávame niekoľko kozmických rýchlosti, bežne sa stretávame s prvými troma:[1]

  • 1. kozmická rýchlosť – rýchlosť, ktorú potrebuje dosiahnuť teleso zanedbateľnej hmotnosti, aby obiehalo po kruhovej dráhe okolo planéty; uvažujeme hodnotu na úrovni povrchu planéty. Na Zemi je táto rýchlosť 7,9 kms-1 .
  • 2. kozmická rýchlosť – minimálna úniková rýchlosť z povrchu planéty. Pre Zem je to približne 11,2 kms-1, pre Mesiac 2,3 kms-1, pre Jupiter 59,6 kms-1, pre Slnko 617,3 kms-1.
  • 3. kozmická rýchlosť – rýchlosť potrebná k úniku z gravitačného pôsobenia Slnka. K odletu z miest obežnej dráhy Zeme je potrebná rýchlosť 42,1 kms-1, dá sa však využiť obežná rýchlosť planéty Zem, tá je 29,8 kms-1. Potrebná dodatočná rýchlosť tak klesne na 12,4 kms-1. Raketa však musí prekonať gravitačné pole Zeme. Tretia kozmická rýchlosť je preto 16,7 kms-1 pri štarte zo zemského povrchu (tak sa udáva najčastejšie), prípadne 13,8 kms-1 pre odlet z vyčkávacej dráhy okolo Zeme.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MARTINEK, František, 1997: Z historie a současnosti kosmických raketoplánů (str. 7), Hvězdárna Valašské Meziříčí, ISBN 80-902445-2-1