Kreatívna trieda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Kreatívna trieda (creative class) je nová sociálna vrstva definovaná Richardom Floridom, ktorý pôsobí ako profesor, je zakladateľom Creative Class Group a je tiež hlavou Martin Prosperity Institute, ktorá sa úspešne etablovala ako: „svetový líder v oblasti urbanizmu.“[1] O problematike kreatívnych tried a rozvoji kreatívnej ekonomiky napísal niekoľko publikácií, medzi najznámejšie patria The Rise of the Creative Class...and how it´s transforming work, leisure community and everyday life, The flight of the Creative Class: The new global competition for talent a Who´s your city? Centrálnou kreatívnou triedou (core of the creative class) Florida myslí pracovníkov zábavného priemyslu ako hudobníci, umelci, vedci, dizajnéri, architekti, pedagógovia, ktorí majú okolo seba medzikružie, ktoré združuje pracovníkov v zdravotníctve, právnej sfére alebo v obchode. To, čo kreatívnu triedu odlišuje od iných sociálnych vrstiev (pracovníci vo výrobných odvetviach a v službách) je v prvom rade pracovná náplň. Kreatívna trieda sa pri plnení úloh teší veľkej prispôsobiteľnosti a samospráve, zatiaľ čo manuálne pracujúci sú nútení vykonávať zadané úlohy pokiaľ možno s čo najmenšou odchýlkou.

„Kreatívna trieda je spoločenská vrstva určujúca spoločenské normy dneška. Normy kreatívnej triedy sú však veľmi odlišné od noriem prevládajúcich v minulosti. Kreatívna trieda vyznáva individualitum sebavyjadrenie, otvorenosť a rešpekt voči odlišnostiam. (...) Naviac je kreatívna trieda dominantnou spoločenskou vrstvou aj čo sa týka bohatstva a príjmov. Príslušníci kreatívnej triedy zarábajú v priemere dvakrát viac než príslušníci tried pracujúcich vo výrobe a v službách.“[2]

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Typickým znakom kreatívnej triedy je, že jej príslušníci strávia málokedy celý život u jedného zamestnávateľa. Stotožňujú sa skôr so svojou prácou ako so zamestnávateľom a potreba sebavyjadrenia častokrát zatieni finančné potreby. Medzi ďalšie znaky patria:

  • Pracovisko bez golierov (no-collar workplace) – Nerešpektovanie noriem obliekania známych najmä z obdobia organizačnej éry, tzv. manažérskej triedy. Príslušníci kreatívnej triedy nepracujú v tradičnom usporiadaní, sami si navrhujú pracovnú dobu, nie sú viazaní dress codom.
  • Zážitkový životný štýl – Príslušníci kreatívnej triedy sú častokrát ľuďmi mnohých povolaní. Svoju kreativitu vytvárajú na základe životných zážitkov a dobrodružstiev, ktorých sa účastnia. Preto môže byť jeden človek programátorom, potápačom a spisovateľom zároveň.
  • Pracovný rozvrh – Netradičný pracovný rozvrh vyplýva z kreativity, ktorú nemožno časovo obmedziť. Kreatívna trieda tak prepojuje pracovný čas s voľnočasovými aktivitami. Obdobia, v ktorých ťažia zo svojho kreatívneho myslenia striedajú s obdobiami vyčlenenými na relax a odpočinok.
  • Kreatívne spoločenstvá – Spoločenstvá členov kreatívnej triedy sú vytvárané na základe podpory kreativity jednotlivcov alebo skupín. Dávajú im priestor na sebavyjadrenie a zároveň chránia ich identitu.[3]

Kreatívny index[upraviť | upraviť zdroj]

Kreatívny index prezentuje Florida ako merný ukazateľ schopnosti miest a regiónov pritiahnuť kreatívnu triedu a jej potenciál previesť na reálne výstupy kreatívnej ekonomiky.[4] Jeho index sa skladá zo štyroch rovnocenných komponentov:

  1. Podiel kreatívnej triedy na celkovom počte pracujúcich v regióne
  2. Počet patentov, ktoré boli pridelené jednému obyvateľovi v danom regióne
  3. Hustota výskytu high-tech firiem. High-tech index udáva koncentráciu tohto priemyslu v danom regióne. Výpočet je založený na podiely výstupu high-tech priemyslu v oblasti na národnom výstupe v tejto oblasti.[5]
  4. Kultúrna rôznorodosť v regióne. Florida pre toto meranie využíva tzv. gay index – počet homosexuálnych párov v regióne. Tento ukazateľ podľa neho ukazuje, nakoľko je daný región otvorený rôznym odchýlkam v spoločnosti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JAMISON, Steeve. The Institute. In: Martin Prosperity Institute [online]. Toronto, Canada: Rotman School of Management at the University of Toronto, © 2014 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://martinprosperity.org/institute/
  2. FLORIDA, Richard.L. The Rise of the creative class: and how it´s transforming work, leisure, community and everyday life. New York: Basic books, 2002, xii, 404 s. ISBN 0465024769, s.9
  3. CIKÁNEK, Martin. Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7, s.42,43
  4. CIKÁNEK, Martin. Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku. 1.vyd. V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7, s.45
  5. KLOUDOVÁ, Jitka. Kreativní ekonomika a její měření. Research Centre for Creative Economy [online]. 2009, č. 3 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://creative-economy.cz/dokumenty/9-ekonomicky-casopis32009pdf.pdf

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • FLORIDA, Richard.L. The Rise of the creative class: and how it´s transforming work, leisure, community and everyday life. New York: Basic books, 2002, xii, 404 s. ISBN 0465024769
  • CIKÁNEK, Martin. Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7
  • KLOUDOVÁ, Jitka. Kreativní ekonomika a její měření. Research Centre for Creative Economy [online]. 2009, č. 3 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://creative-economy.cz/dokumenty/9-ekonomicky-casopis32009pdf.pdf
  • JAMISON, Steeve. The Institute. In: Martin Prosperity Institute [online]. Toronto, Canada: Rotman School of Management at the University of Toronto, © 2014 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://martinprosperity.org/institute/