Kuštanovická skupina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kuštanovická kultúra)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kuštanovická skupina alebo kuštanovická kultúra alebo kuštanovický typ (= ?severopotiská halštatská skupina) bola kultúra v halštatskej dobe na východnom Slovensku, v severovýchodnom Maďarsku a v Podkarpatskej Ukrajine. Niekedy sa v novšej literatúre zvykne považovať za súčasť vekerzugskej kultúry.

Pomenoval ju J. Böhm podľa mohylníka v Kuštanoviciach (po ukrajinsky Kuštanovicia), ktorý koncom 19. storočia objavil T. Lehoczky a neskôr J. Böhm v rokoch 1919-1931. Mohyly obsahovali vždy niekoľko urnových hrobov, spravidla pod úrovňou vtedajšieho terénu.

Kuštanovická skupina patrila do nomádskej kultúrnej sféry. Spolu so sedmohradskou skupinou/kultúrou a vekerzugskou skupinou/kultúrou patrí medzi tzv. trácko-skýtske kultúry/skupiny. Z etnického hľadiska išlo asi o severotrácke kmene, dávnejšie sa skupina pripisovala Skýtom.

Kuštanovická skupina je nomádska, ale zahŕňa aj vplyvy predchádzajúcej lokálnej kultúry - gávskej kultúry (somotorský typ).

Nálezy tejto kultúry sú slabo preskúmané (Nižná Myšľa, Michalovce, Rada).Sídliská sa dosiaľ nenašli, našli sa však mohylové pohrebiská (Stanovo, Bilka, Drorobratov). V mohylách boli hroby jednotlivcov a skupinové hroby, vždy žiarové. Našla sa aj keramika, vzácne sú nádoby vyrobené už na hrnčiarskom kruhu (Michalovce, Kolodno).

Na Slovensku trvala od začiatku halštatskej doby asi až zhruba do roku 300 pred Kr. (stará laténska doba).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]