Zobrazenie zdroja stránky Kvartér

{{Infobox geochronologická jednotka|
 Nazov=kvartér|
 Mapa=|
 O2=|
 CO2=|
 Teplota=|
}}
{{Geologické obdobia}}

'''Kvartér''' (iné názvy:  '''štvrtohory''', '''antropozoikum''', '''antropogén''' <ref>štvrtohory. In : ČINČURA, Juraj, ed. ''Encyklopédia Zeme''. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. s. 611</ref>; zriedkavo: ''kvaternér'' <ref>REISENAUER, Roman, ed. et al. ''Co je co?: příručka pro každý den. 2 ''. 2. vyd. Praha: Pressfoto, 1983. S. 38</ref>; nevžitý tvar: ''štvrtovršie'' <ref>SAMUEL, O. Deväťdesiatpäť rokov profesora Jána Volka-Starohorského. In: Geologické práce - Správy 67, 1977 [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/gp_spravy/GPS_067.pdf], S. 12</ref>; zastarano: ''náplavy''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krejčí | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Geologie cili nauka o utvarech zemskych (se zvlastnim ohledem na krajiny Ceskoslovanske) | vydanie = | vydavateľ = Augusta | miesto = | rok = 1860 | počet strán = 110 | url = | isbn = | kapitola = | strany =223 | jazyk = }}</ref><ref>alúvium. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Činčura
| meno = Juraj
| odkaz na autora = 
| spoluautori = ed.
| titul = Encyklopédia Zeme
| odkaz na titul = Encyklopédia Zeme
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1983
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 717
| strany = 51
}}</ref>, ''alúvium'' <ref>Pozri zdroje v článku [[alúvium]]</ref>) je súčasná perióda [[kenozoikum|kenozoika]], ktorá sa začala pred 2,588 miliónmi rokov. Kvartér bol obdobím opakujúcich sa klimatických zmien, [[glaciál]]ov a [[interglaciál]]ov. Prevažná väčšina dnešných [[rastlina|rastlín]] a [[živočích]]ov má svojich priamych aj nepriamych predkov v tomto období.

== Postavenie v systéme a hranice ==
Samotný termín ''kvartér'' (quaternaire, z lat. ''quartus'' – štvrtý) zaviedol roku [[1829]] geológ [[Jules Desnoyers]] ako pomenovanie sedimentov okolo francúzskej rieky [[Seina|Seiny]] v oblasti [[Parížska panva|Parížskej panvy]]. K poznatkom o kvartére neskôr prispel [[Louis Agassiz]], keď v roku 1837 prezentoval ucelenú glaciálnu teóriu. [[Charles Lyell]] o dva roky neskôr spresnil datovanie [[pleistocén]]u na základe [[skamenelina|skamenelých]] pozostatkov zvierat. [[Edward Forbes]] v tej dobe pozoroval paralelu medzi [[štvrtohorné zaľadnenie|zaľadneniami]] a pleistocénom. Kvartér v modernom ponímaní zaviedol roku 1832 [[Marcel de Senes]]<ref>Andusov, D., Samuel, O. (Editori), 1983: ''[[Stratigrafický slovník Západných Karpát]] 1. A – K.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 435</ref>.

Chápanie kvartéru v hierarchii chronostratigrafického členenia sa niekoľkokrát menilo. Staršie členenia považovali za kvartér hlavne [[holocén]] a [[pleistocén]] (podľa starej definície, teda so spodnou hranicou 1,8 milióna rokov)<ref>Veľký, J. a kolektív, 1979: ''[[Encyklopédia Slovenska]]''. III. zväzok K-M. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 289 – 290</ref><ref>Marko, F., Reichwalder, P., Jablonský, J., Vojtko, R., 2007: ''Geologické mapovanie.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 110 s.</ref>. [[Medzinárodná komisia pre stratigrafiu]] (ICS) v roku 2004 pojem kvartér ako formálnu chronostratigrafickú jednotku zrušila<ref>Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: ''A Geologic Time Scale 2004:'' Cambridge University Press, 589 p.</ref>.

Podľa členenia (od roku 2005) však bol kvartér znova zavedený ako platná formálna chronostratigrafická jednotka. Jeho spodná hranica je vek 2,588 miliónov rokov [[BP (čas)|BP]]. Kvartér v tomto ponímaní zahŕňal [[holocén]], [[pleistocén]] (podľa starej definície) a vrchnú časť [[pliocén]]u (podľa starej definície) – [[gelas]]. Kvartér sa vtedy z klasifikačného hľadiska stal špeciálnu podjednotkou [[kenozoikum|kenozoika]] (tzv. subéra), pričom bol vrchnou časťou [[neogén]]u. [[Terciér]] bol zároveň vyradený z oficiálnej stratigrafickej klasifikácie. Od roku 2007 ICS zmenila definíciu a postavenie neogénu tak, že už netrvá dodnes (ako v dovtedajšom systéme), ale predchádza kvartéru, a kvartér dostal hierarchicky rovnaké postavenie ako neogén – teda postavenie periódy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = International Commission on Stratigraphy
  | titul = International stratigraphic chart 2008
  | periodikum = 
  | odkaz na periodikum = 
  | dátum = 
  | dátum prístupu = 1.08.2009
  | url = http://www.stratigraphy.org/upload/ISChart2008.pdf
  | issn = 
 }}</ref>. Diskusie o definícii kvartéru však prebiehali aj naďalej, pretože sa vo vtedajšom členení kvartér nezačínal prvým stupňom pleistocénu (1,8 mil. rokov), ale posledným stupňom pliocénu (2,6 mil. rokov). V roku 2009 preto ICS rozhodla, že posunie spodnú hranicu pleistocénu na 2,588 milióna rokov (t. j. bázu stupňa gelas), teda na tú istú hranicu ako kvartér<ref name="ICS 2009">{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = International Commission on Stratigraphy
  | titul = Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch).
  | periodikum = 
  | odkaz na periodikum = 
  | dátum = 
  | dátum prístupu = 2.08.2009
  | url = http://www.stratigraphy.org/upload/IUGS%20Ratification_Q%20&%20Pleistocene.pdf
  | issn = 
 }}</ref>. Touto zmenou sa dosiahlo to, že odteraz splýva dolná hranica kvartéru, pleistocénu a (štvrtohornej) ľadovej doby. Toto členenie je platné dodnes.

== Delenie ==
Členenie kvartéru a pleistocénu podľa ICS z roku 2021<ref name=SChT>Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS_2021-2/MS_53_2_2021_03_Pelech_et_al.pdf Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky]. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.</ref>:
{| class="wikitable" border="1"
|-
! [[útvar (chronostratigrafia)|Útvar]]/Perióda
! [[Stupeň (stratigrafia)|Stupeň]]/Vek
! [[Podstupeň (stratigrafia)|Podstupeň]]
! Začiatok (v [[milión|mil.]] rokov)
|-
| rowspan=7 align=center valign=center|Kvartér
| rowspan=3 align=center valign=center| [[holocén]]
| [[megalaj]]
| align=center| 0,0042
|-
| [[nordgrip]]
| align=center| 0,0082
|-
| [[grón]]
| align=center| 0,0117
|-
| rowspan=4 align=center valign=center|[[pleistocén]]
| [[vrchný pleistocén]]
| align=center| 0,129
|-
| [[čiba (chronostratigrafická jednotka|čiba]]
| align=center| 0,774
|-
| [[kaláber]]
| align=center| 1,806
|-
| [[gelas]]
| align=center| 2,588
|}

Staršie členenia z roku 2009 sa odlišujú a pleistocén členia inak, a to len na:
* [[kaláber]] (t. j. pleistocén podľa starej definície) a
* [[gelas]] 
Spodná hranica hranica je rovnako ako pri súčasnej tabuľke ICS 2009 na hranici 2,588 mil. rokov<ref>Walker, J.D., Geissman, J.W., 2009: ''[http://www.quaternary.stratigraphy.org.uk/about/TablaCronol%C3%B3gicaGSA09.pdf 2009 GSA Geologic Time Scale.]'' GSA Today, s. 60 – 61</ref>.

Členenie kvartéru podľa ICS z roku 2005 a mnohých iných autorov je takéto:
* [[holocén]] (do 11 800)
* [[pleistocén]] podľa starej definície (do 1,806 mil.) 
* časť [[pliocén]]u podľa starej definície – konkrétne [[gelas]] (do 2,588 mil.)

== Kvartér z pohľadu histórie ==
Kvartér (2009) zodpovedá (štvrtohornej) [[štvrtohorné zaľadnenie|ľadovej dobe]]. [[Pleistocén]] spadá do [[paleolit]]u (okrem zhruba polovice neskorého paleolitu). Holocén zahŕňa posledných 11 500/11 800 rokov (pozri pod [[holocén]]), a teda z historického hľadiska približne polovicu neskorého paleolitu, ďalej [[mezolit]] a ďalšie obdobia až dodnes.

== Geológia ==
Geologicky kvartér nadväzuje na [[terciér|treťohory]], pokračovalo [[alpínske vrásnenie]]. Podnebie bolo typické periodickými poklesmi teplôt, ktoré vyúsťovali do ľadových dôb, zvaných glaciály. V priebehu týchto období došlo k rozšíreniu pevninských ľadovcov, v našej oblasti mala krajina vzhľad [[tajga|tajgy]] až [[tundra|tundry]]. V medziľadových dobách (interglaciály) dochádzalo k otepleniu asi na dnešnú úroveň. Predpokladá sa, že ľudstvo sa dnes nachádza práve medzi dvoma ľadovými dobami.

== Život v kvartéri ==
=== Ľadové doby ===
Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie. Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti. V periglaciálnej oblasti najviac ovplyvnenej blízkou prítomnosťou ľadovcov (tundre) boli rozšírené [[machy]], [[lišajníky]], [[Dryas octopetala]] (podľa nej sa flóra typická pre chladné oblasti označuje tiež [[Dryasová flóra)]], zakrpatené [[vŕba|vŕby]] Salix polaris, [[braza|brezy]] Betula nana. Teplejšiu oblasť [[step]]í pokrývali trávy, kríkové vŕby a brezy, jalovec, či zakrpatené borovice. V pásme lesov – tajge rástli najmä jedle a borovice. V neglaciálnom pásme, ktoré nebolo natoľko ovplyvnené ľadovcami sa nachádzalo mierne pásmo so zmiešanými, či listnatými lesmi.

Vo vývoji živočíchov boli v kvartéri najdôležitejšie [[cicavce]], ktorých fosílne pozostatky sú dodnes hojné, ale [[stratigrafia|stratigraficky]] významné boli aj niektoré druhy [[mäkkýše|mäkkýšov]]. Počas ľadových dôb došlo k poklesu druhovej diverzity mäkkýšov. Typické boli hlavne [[Gastropoda|gastropódy]] Helicopsis striata a Chondrula tridens. V [[spraš]]iach sú dnes časté nálezy rodu Pupilla, Columella a Trichia.  Z cicavcov v oblasti strednej [[Európa|Európy]] žili napríklad [[Mamut srstnatý|mamuty srstnaté]], [[nosorožec srstnatý|nosorožce srstnaté]], [[kôň|kone]], [[pižmoň|pižmone]], [[sob]]y a [[lumík]]y.

=== Medziľadové doby ===
Typickým predstaviteľom fauny medziľadových dôb bol lesný [[slon]] ''[[Palaeoloxodon|Paleoxodon]] antiquus'', rozšírené tiež boli jeleňovité, medzi nimi aj obrovský [[Megaceros]] giganteus s rozpätím parohov až 3 metre, šabľozubé mačkovité šelmy ([[Machairodus]]), jaskynné levy, jaskynné medvede, kone a hyeny. Z ostatných živočíšnych kmeňov boli významné lesné spoločenstvá s rodom Helicigona banatica, Zonitoides sepultus, Viviparus diluvianus.

Pre ľadové aj medziľadové doby boli pomerne významné i [[hlodavce]] napr. druhy mimomys a avricola.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Chronostratigrafická tabuľka]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.stratigraphy.org/upload/ISChart2008.pdf ICS 2008]

[[Kategória:Kenozoikum]]