Kyberpriestor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kyberpriestor (angl. cyberspace [sajbrspejs]) je metafora, pre označenie virtuálneho sveta vytváraného modernými technológiami (počítačmi, telekomunikačnými sieťami a pod.) paralelne ku svetu „reálnemu“.[1] Je to skôr poetické pomenovanie, ktoré sa vyskytuje napr. v sci-fi literatúre, prenikol však i do hovorového slovníka ľudí pracujúcich intenzívne s počítačmi a internetom a postupne sa šíri i do všeobecného povedomia.

Gibsonov kyberpriestor[upraviť | upraviť zdroj]

Termín „cyberspace“ prvýkrát použil spisovateľ William Ford Gibson v roku 1984 vo svojej knihe Neuromancer, kde ho definoval takto:

Konsensuálna halucinácia každý deň okúsená miliardami oprávnených operátorov všetkých národov, deťmi, ktoré sa učia základy matematiky. Grafická reprezentácia dát abstrahovaných z bánk všetkých počítačov ľudského systému. Nedomysliteľná komplexnosť. Línie svetla zoradené v nepriestore mysli, zhluky a súhvezdia dát. Ako svetlá mesta, …

Ide o počítačový trojrozmerný svet analogický s internetom, v ktorom sa užívatelia pohybujú pomocou virtuálnej reality. Popularita a úspech Gibsonovho románu prispeli, v priebehu roka 1990, k opisu World Wide Webu.

Všeobecný pojem kyberpriestoru[upraviť | upraviť zdroj]

Kyberpriestor je v súčasnosti používaný v zmysle inverzie k reálnemu svetu (tzv. realspace). Hovorí sa o ňom ako o mieste, kde sa vyskytujú ľudia bez fyzických tiel. Klasický príklad znie:

Keď zdvihnete telefón a vytočíte telefónne číslo vašeho kamaráta, kde sa bude odohrávať váš rozhovor? Bude to vo vašom sluchátku? V jeho telefónnom prístroji? V drôtoch, ktoré vás spájajú? Nie. Tento hovor sa bude odohrávať v cyberspace.

Ďalšie uplatnenie tento termín našiel o niečo neskôr, v dobe rozšírenia počítačových sietí. Hackeri, počítačoví a sieťoví experti tento termín používali rovnako pre počítačové siete, napr internet.

Identita v kyberpriestore[upraviť | upraviť zdroj]

Každá návšteva internetu zanecháva v mozgu stopy, ovplyvňuje naše konanie a v konečnom dôsledku aj našu osobnosť. U používateľov internetu dochádza k väčším rozdielom medzi skutočným „Ja” a „aktuálnym Ja”- to obsahuje len tú časť našej osobnosti, ktorú prejavujeme navonok. Návštevníci chatovacích miestností a online diskusií čoraz viac potláčajú svoje skutočné „Ja”. Identita človeka je prežívaním totožnosti seba samého, stotožnenie sa so životnými rolami a prežívaním príslušnosti k väčším či menším spoločenským skupinám. V reálnom živote je telo pevne zviazané s identitou. Vo virtuálnom svete sa toto prepojenie stráca. 

Virtuálny svet, ponúka osobnosti, aby menila štýl, identitu prostredníctvom zmeny veku, pohlavia, minulosti či vzhľadu. Virtuálna realita dáva používateľom dvojsečnú zbraň. Prostredníctvom sociálnych sietí dokážu ľudia zmeniť svoj vrodený status, (pohlavie, rod, rasa) ktorý v reálnom svete nedokážu ani ovplyvniť, ani zmeniť. Táto možnosť však prináša nemalé problémy osobnosti a poruchy sebavnímania.

Pozitíva kyberpriestoru[upraviť | upraviť zdroj]

V kyberpriestore majú autori možnosť doručiť kópie svojho diela okamžite a so zanedbateľnými nákladmi hocikam vo svete.

Negatíva kyberpriestoru[upraviť | upraviť zdroj]

Kyberšikana: Platí to pri klasickom rozlišovaní fyzickej a psychickej agresie, ale tiež kyberšikany od iných, bežných foriem tyranizovania uvádza, že mnoho obetí kyberšikany bolo súčasne obeťami tradičnej šikany a rovnako tak mnohí kyberagresori boli agresormi aj mimo kyberpriestor.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SKLENÁK, Vilém. Kyberprostor. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2015-06-11]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000626&local_base=KTD.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]