Preskočiť na obsah

Laryngálna teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Laryngálna teória je teória o vzniku indoeurópskeho vokalizmu (sčasti aj konzonantizmu) založená na zistení, že niektoré javy sa dajú vysvetliť len pomocou istých predpokladaných (na príslušných miestach neskôr zaniknutých) spoluhlások, tradične nazývaných laryngály.[1]

Počet a značenie laryngál z laryngálnej teórie sa rôzni, najčastejšie sa uvádzajú tri a značia sa h1, h2, h3 alebo Ә1, Ә2, Ә3 alebo súhrnne H. Pôvodcom teórie je Ferdinand de Saussure. Medzičasom je pomerne široko akceptovaná.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 laryngálna teória. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 259.