Lateránske zmluvy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lateránske dohody)
Prerazenie rímskej Porta Pia (vpravo), spojené so zánikom cirkevného štátu (súdobá fotografia)

Lateránske zmluvy alebo lateránske dohody alebo lateránska dohoda je označenie pre tri zmluvy podpísané 11. februára 1929 medzi Talianskym kráľovstvom a Svätou stolicou.

Prvou zmluvou bol zriadený nezávislý Vatikánsky mestský štát (štátna suverenita nad 44 hektármi vatikánskeho územia). Druhou sa v Taliansku jediným štátnym náboženstvom stalo rímskokatolícke náboženstvo. Treťou zmluvou sa riešili finančné vzťahy.

Zmluvy podpísal kardinál Pietro Gasparri, zastupujúci pápeža Pia XI., a Benito Mussolini, zastupujúci talianskeho kráľa Viktora Emanuela III. Akt podpísania sa nekonal vo Vatikáne, ale v Lateránskom paláci susediacom s bazilikou sv. Jána, sídelnou bazilikou rímskeho biskupa - pápeža. Mussolini sa teda nestretol s pápežom, čím sa vyhol procedúre kľaknúť si pred pápežom a pobozkať „rybársky prsteň“, čo by bolo pre Vodcu ponižujúce. No aj tak dostal najvyššie cirkevné vyznamenanie – Rad Krista a Gasparri dostal zasa od kráľa najvyššie talianske vyznamenanie – reťaz Annuncianty, vykladanú množstvom vzácnych drahokamov.