Lelystad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
centrum Lelystadu

Lelystad (hol. [ˈleːlistɑd]) je hlavné mesto holandskej provincie Flevoland. Má 76 170 obyvateľov. Zároveň pomenúva aj samosprávnu jednotku Lelystad, ležiacu na východe Flevolandu s rozlohou 765 km², z čoho 45 km² zaberajú vodné plochy. Spolu s najväčším mestom provincie Almere, patrí medzi najmladšie holandské mestá. Boli vybudované na poldri, ktorý vznikol vysušením časti Zuiderského mora. Od roku 2006 až do súčasnosti (2014) je primátorkou M. Horselenbergová.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Cornelis Lely je duchovný otec mesta a podľa neho aj bolo pomenované. Bol holandským inžinierom a autorom plánu pre oddelenie plytkého Zuiderského mora od Severného mora. Po definitívnom uzavretí v roku 1932 sa zo Zuiderského mora stáva jazero IJsselmeer a vysušovaním vzniká nová provincia na ktorej bolo vybudované aj mesto Lelystad.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prvých plánov malo byť Lelystad hlavným mestom IJsselmeerských poldrov. Výstavba mesta začala ešte pred úplným vysušením východného Flevolandu. Základy mesta vznikli na Parcele P v roku 1950. Parcela P bola ostrovom uprostred jazera IJsselmeer a slúžila na stavebné práce spojené s ďalším vysušovaním Flevolandu smerom na západ. Bývalá Parcela P leží na miestach dnešného Prístavu Lelystad. Samotné budovanie mesta začalo v roku 1965 a prví obyvatelia prišli do mesta v septembri 1967. Pôvodný zámer bol vybudovať nové veľkomesto, ktoré by malo prevziať dominantnú rolu hlavného mesta Amsterdamu. Lelystad, ktorý sa nachádza len 60 km od Amsterdamu sa mal zhostiť tejto úlohy. Presídlenie hlavného mesta by vyriešilo problémy spojené s preľudnenosťou a bytovou núdzou rastúcou od roku 1945. Prevažná väčšina veľkolepých plánov však napokon nebola zrealizovaná, okrem iného z dôvodu zlej dostupnosti do mesta a chýbajúcej infraštruktúre. Lelystad zaznamenal výraznejší rozmach až v polovici osemdesiatych rokov, keď do mesta prišli poprední architekti, aby mu vdýchli vlastnú identitu a ráz. V tomto období zároveň došlo k početnému sťahovaniu do provinčného mesta Almere, ktoré je situované južnejšie a bližšie k hlavnému mestu a ostatným holandským ekonomicko-kultúrnym centrám. Almere nakoniec prebralo väčšinu z funkčných zámerov a stalo sa tak významnou dynamickou a multikultúrnou metropolou a najvýznamnejším mestom celej provincie.

Sociálna štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V meste spočiatku neexistovala žiadna sociálna štruktúra. Prvými osadníkmi mesta boli robotníci pracujúci na vysušovaní poldru. Postupne sa tam presídlili aj so svojimi rodinami. Lelystad sa stal atraktívnym mestom pre mladé rodiny s deťmi, ktoré museli čeliť bytovému problému vo väčších holandských mestách. Obyvateľstvo nebolo pestré a pozostávalo takmer výhradne z mladých holandských rodín s jedným alebo dvomi deťmi. Išlo o strednú až nižšiu sociálnu vrstvu, neskôr sa rozrástlo o rodiny prisťahovalcov. Absencia sociálnej štruktúry viedla k rôznym sociálnym problémom. Väčšina otcov mladých rodín dochádzala za prácou do Amsterdamu, alebo do iných miest. Matky vychovávali deti a ostávali v meste. Nedostatok kultúrneho a spoločenského vyžitia viedol mladé matky k nespokojnosti. Zakladali rôzne ženské spolky, kde sa stretávali. To malo za následok vysokú rozvodovosť. Niekoľko dekád Lelystad patril k miestam s najvyššou mierou rozvodovosti na obyvateľa. Veľa obyvateliek sa preorientovalo a stali sa lesbičkami. V Lelystade sa rodilo zároveň čoraz menej detí, rodiny s jedným rodičom boli najpočetnejšie. Mládež vychovávaná v tomto prostredí vykazovala problematické správanie. V Lelystade spočiatku chýbali aj voľnočasové zariadenia a deti, ktoré nemali možnosť sa realizovať, prepadali kriminalite a vandalizmu. Najväčším sociálnym problémov súčasnosti je prepad obyvateľov mesta Lelystad do chudoby. Tento trend sa týka aj iných miest provincie.

Kriminalita[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Lelystad bolo opakovane vyhlásené za najkriminálnejšie mesto celého Holandska. Najviac delikventov na počet obyvateľov pripadá Lelystadu (naposledy 2011), rovnako aj najviac deliktov na obyvateľa. Najčastejšie ide o prepady obchodov, vandalizmus, drobné lúpeže a malé priestupky. Medzi časté problémy patrí ničenie verejného majetku, recidíva, chudoba a s ňou spojené násilie.

Monumenty a voľný čas[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti mesto ponúka mnohé zaujímavé lákadlá a pamiatky. Turistov láka replika lode Východoindickej spoločnosti Batavia. Outlet Batavia stad je takisto vyhľadávanou destináciou. Mesto má v bezprostrednom okolí dva prírodné parky Oosvaardersplassen a prírodný park Lelystad. Medzi zaujímavosti patrí dielo britského sochára Antonyho Gormleyho v prístave, tzv. „Čupiaci muž“. Rovnako aj architektonické komplexy Zilverparkkade a Agoratheater priťahujú pozornosť. Zaujímavá je aj 38 km dlhá hrádza Houtribdijk deliaca jazerá IJsselmeer a Marker ktorá spája Lelystad s mestom Enkhuizen a denne po nej prejde 8 500 vozidiel.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CASTEREN, Joris van. Lelystad. Amsterdam, 2008.
  • DE STENTOR. Lelystad meest criminele stad. In: De Stentor [online]. Máj 2014 [cit. 2014-05-15]. Dostupné z [1]
  • VVVLELYSTAD. Geschiedenis. In: Welcome in Lelystad [online]. Máj 2014 [cit. 2014-05-15]. Dostupné z [2]
  • NIEUWLAND. Buurtvaders geheugen. In: Flevolands geheugen [online]. Máj 2014 [cit. 2014-05-15]. Dostupné z [3]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]