Lexikalizované spojenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lexikalizované spojenie je ustálené slovné spojenie, ktoré nadobudlo povahu pomenovania a stalo sa súčasťou slovnej zásoby. V slovenskej literatúre sa rozlišujú priame pomenovania (tzv. združené pomenovania), napr.: vysoká pec, skok o žrdi, kysličník uhličitý atď. a nepriame, resp. metaforické pomenovania (frazeologické jednotky), napr. na nevydržanie, lanské snehy, päsť na oko, vodiť za nos, vziať nohy na plecia, mať maslo na hlave atď. Medzi slovami týchto pomenovaní sa v rozličnej miere zachovávajú syntaktické vzťahy, realizujú sa tu isté syntaktické konštrukcie. Podstatné však je, že význam týchto spojení je celistvý, nie je prostým súhrnom lexikálnych významov jednotlivých komponentov. Hlavný rozdiel medzi prvým a druhým typom je v tom, že prvé nemajú emocionálne zafarbenie, nemajú príznak hodnotenia a nie sú expresívne.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • P. Ondrus – J. Horecký – J. Furdík, 1980.
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.