Lofoty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Reine, jedno z najznámejších sídiel na Lofotách.

Lofoty sú súostrovie pri nórskom pobrežie tvorené asi 80 ostrovmi, medzi ktorými sú Austvågøy, južná časť ostrova Hinnøy, Skrova, Gimsøy, Vestvågøy, Flakstadøy, Moskenesøy, Værøy a Røst. Hoci sú označované množným číslom, v nórčine je ich názov – Lofoten – jednotným číslom, zloženým zo slov „lo“ (rys), „fot“ (noha) a určitého člena „en“. Názov Lofoten je modernou formou slova Lofotr, čo je starý názov ostrova Vestvågøy.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha súostrovia v rámci Nórska.

Lofoty ležia na pobreží Atlantiku, asi 100 až 300 kilometrov severne od severného polárneho kruhu, t. j. medzi 67. a 68. stupňom severnej šírky. Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Najvýznamnejšie ostrovy sú prepojené tunelmi a cestnými mostami.

Lofoty sú súčasťou kraja (Nór. fylke) Nordland a ich hlavným mestom je Svolvær nachádzajúce sa na ostrove Austvågøy. Na Lofotách sa nachádza celkom šesť obcí (Nór. kommunen): Vågan, Vestvågøy, Flakstad, Moskenes, Værøy a Røst.

Súostrovie má približne 24 tisíc obyvateľov, ktorí žijú na ploche 1 227 km².

Severne a východne od súostrovia sa nachádzajú ďalšie súostrovia, Vesterály, ktoré oddeľuje úžina Raftsund, ktorej súčasťou je aj turistami obľúbený Trollfjord. Severná časť ostrova Austvågøy je administratívnou súčasťou obce Hadsel a je teda považovaná už za súčasť Vesterál.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vikingské múzeum v Borgu.

Lofoty sú obývané ľuďmi asi šesť tisíc rokov. V minulosti sa obyvatelia živili hlavne lovom a rybolovom. Počas vikingskej éry bolo postavených mnoho osád so sídlami vikingských náčelníkov. Kópia sídla náčelníka bola postavená v Borgu, kde je súčasťou múzea Vikingov.

Od štrnásteho storočia ovládali obchod s rybami obchodníci z Bergenu. Bergen bol tiež administratívnym centrom uskutočňujúcim výber dane. Kvalita života na Lofotách dlhú dobu závisela na výsledkoch rybolovu. Okolo roku 1860 došlo k najväčšej migračnej vlne, ktorá viedla ku vzniku súčasných sídiel.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Lofotská krajina medzi Stamsundom a Leknes.

Lofotská krajina bola po dlhú dobu holá, pretože ľudia väčšinu stromov povytínali s cieľom stavať lode, svoje obydlia a konštrukcie pre sušenie rýb. V súčasnosti tu na mnohých miestach došlo k významnému obnoveniu lesov.

Osídlená je prevažne východná časť ostrovov, pretože tam vietor a morské prúdy nepôsobia tak silno ako na západe. Viac než 1 200 m vysoké hory sú schopné zastaviť alebo zmierniť výkyvy počasia. Medzi jednotlivými ostrovmi môžu pôsobením slapových síl vznikať silné a nebezpečné morské prúdy a vodné vetry. Najznámejším prúdom je Moskstraumen.

Počasie[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka pôsobeniu Golfského prúdu je klíma na Lofotách, vzhľadom k ich polohe za severným polárnym kruhom, relatívne mierna. Južná časť súostrovia je najsevernejším miestom na Zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu a tvoria tak významnú klimatickú anomáliu.

Rekordné teploty a priemerné zrážky v rokoch 1961 – 1990
Jan. Feb. Mar. Apr. Máj. Jún. Júl. Aug. Sep. Okt. Nov. Dec.
Najvyššia nameraná teplota (°C) 9,0 8,5 8,6 15,0 21,8 30,4 29,8 26,9 22,1 16,4 11,6 11,2
Najnižšia nameraná teplota (°C) −12,7 −15,1 −12,3 −8,5 −3,4 −1,2 3,7 3,9 −1,4 −4,5 −10,7 −15,1
Zrážky (mm) 69 53 54 47 39 42 57 60 86 117 87 91

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sušenie rýb v dedine Å.
Detail; typické sušené ryby.

Hlavným zdrojom obživy je turistický ruch, rybolov a s ním spojená odvetvia. Lovu rýb, ktorý sa každý rok koná od polovice januára do polovice apríla, sa zúčastnia stovky malých rybárskych lodí. Väčšinu úlovku tvoria dospelé tresky, ktoré sú následne sušené. Sušené tresky (Nór. Tørrfisk) sú väčšinou exportované. Hoci platí moratórium na ťažbu ropy a zemného plynu, v oblasti sa vykonávali geologické prieskumy s cieľom mapovania ložísk.[1]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Most Sundklakkstraumen spájajúci ostrovy Gimsøy a Vestvågøya.

Európska cesta 10 začína v Å a tiahne sa ďalších 170 km do Fiskebølu, kde je nutné použiť trajekt do Melbu. Na ostrovoch sú prevádzkované tiež autobusové linky. Na Lofotách nie je železnica, najbližšia železničná stanica sa nachádza v meste Bodø.

Dňa 1. decembra 2007 bol otvorený Lofast, posledná časť cestného spojenia okolia ostrovov Lofoty, ktorá vedie z Fiskebøl cez ostrov Hinnøy do Gullesfjordbottnu. Prvýkrát v histórii sú teda Lofoty priamo spojené cestnou dopravou.

Lode Hurtigrutenu zastavujú na Lofotách v mestách Stamsund a Svolvær. Svolvær je pravidelnými trajektami prepojený so Skutvikom, ktorým vedie Európska cesta 6. Ďalším významným lodným spojením je linka trajektov na trase z Moskenes do Bodø. Katamarány spájajú Bodø a Svolvær. Na Vesterály je možné sa dostať trajektom z Fiskebølu do Melbu.

Na Lofotách sa nachádzajú tri letiská, pri Svolvære, Leknes a na ostrove Røst. Na ostrove Værøy sa nachádza heliport. Na ostrove je tiež malé letisko, ale kvôli nebezpečným vetrom sa už niekoľko rokov nepoužíva. Všetky letiská realizujú niekoľkokrát denne lety do Bodø.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rorbu – rybársky domček

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Financial Times Deutschland. 19. September 2008, Tausch Fisch gegen Erdgas.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lofoty na webe VisitNorway.com

Súradnice: 68°20′S 14°40′V / 68.33°S 14.67°V / 68.33; 14.67

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Lofoty na českej Wikipédii a Lofoten na nemeckej Wikipédii.