Londýnska zmluva (1474)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Londýnska zmluva z roku 1474 (ang. Treaty of London) bola zmluva medzi francúzskym vojvodom Karolom Smelým z Burgundska a anglickým kráľom Eduardom IV. z Anglicka, ktorá bola podpísaná 25. júla 1474. V zmluve sa Karol Smelý zaviazal vojensky podporiť Eduarda IV. a zároveň ho uznal za francúzskeho kráľa.[1]

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí vojny ruží Anglicko nebolo v situácii, ktorá by mu umožňovala zisk Francúzska. Obzvlášť preto, že mocenská pozícia kráľa Eduard IV. nebola počas prvého obdobia jeho vlády dostatočne silná a v roku 1470 bol nahradený Henrichom VI. z rodu Lancasterovcov. Už o rok sa však Eduard IV. opäť posadil na trón po tom, čo Henrich VI. a jeho syn Eduard z Walesu umreli. Táto skutočnosť Eduardovi rozviazala ruky a umožnila sa zaoberať aj francúzskou politikou.

Eduard IV. zrejme dúfal, že sa mu podarí získať späť francúzske územia, ktoré Anglicko stratilo v Storočnej vojne. Jeho plány však nemali dostatočnú podporu anglického parlamentu, ani spojencov z Bretónska a Burgundska.[2]

Obsah zmluvy[upraviť | upraviť zdroj]

Burgundsko spočiatku nebolo ochotné podporiť plány Eduarda IV., čo sa ukázalo na rokovaniach v Bruggách v roku 1473. Dohoda bola nakoniec dosiahnutá o rok neskôr 25. júla 1474, keď bola podpísaná Londýnska zmluva, v ktorej Eduard IV. sľúbil, že si Burgundsko môže zachovať svoje suverénne územie a získa nejaké územia od francúzov, ak ho burgundský vojvoda Karol Smelý uzná za francúzskeho kráľa a podporí inváziu, ktorú plánoval uskutočniť 1. júla 1475. Karol Smelý s podmienkami súhlasil.[1]

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Anglicko v júni roku 1475 napadlo francúzske mesto Calais, no Burgundsko nevedelo Angličanom zabezpečiť takú pomoc a podporu, ako bolo dohodnuté v zmluve a Ľudovít XI. sa preto s Eduardom IV. dohodol na odchode Angličanov výmenou za rentu pre šľachticov. Králi navyše podpísali pre obe strany vyhovujúcu Picquignyho zmluvu. Anglicko stiahlo svoje jednotky, zatiaľčo Francúzske kráľovstvo im opätovalo ročný tribút 75 000 écu.[3][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b LANDER, J. R.. Government and Community: England, 1450-1509. Cambridge, MA : Harvard University Press, 1981. ISBN 9780674357945. S. 287.
  2. ROS, Charles. Edward IV.. Berkeley : University of California Press, 1974. ISBN 9780520027817. S. 224.
  3. PHILIPPE DE COMMYNES, Jean de Roye. The Memoirs of Philip de Commines, Lord of Argenton: Containing the Histories of Louis XI. and Charles VIII. Kings of France and of Charles the Bold, Duke of Burgundy: To which is Added, The Scandalous Chronicle, Or Secret History of Louis XI. [s.l.] : G. Bell and sons, 1873. Dostupné online. (po anglicky)
  4. treaty of London [online]. Oxford Reference, [cit. 2020-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Treaty of London (1474) na anglickej Wikipédii.