Looking-glass self
Looking-glass self alebo „zrkadlové ja“ je sociálno-psychologický koncept vypracovaný americkým sociológom Charlesom Hortonom Cooleym. Ide o myšlienku, ktorá hovorí, že si človek vytvára obraz o sebe samom prostredníctvom vlastných predstáv toho, čo si o ňom myslia druhí v jeho okolí. Koncept bol prvýkrát publikovaný v roku 1902 v autorovom diele Human Nature and the Social Order.[1]
Podľa tejto myšlienky autor považoval človeka a spoločnosť ako niečo, čo by sa nemalo vnímať samostatne. Tým prišiel s úplne novým konceptom, ktorý sa odlišoval a tak prekonal myšlienky doterajších psychologických škôl.[2]
Tri hlavné komponenty[upraviť | upraviť zdroj]
Zrkadlové ja sa tvorí postupnosťou týchto troch zložiek:
- Naša predstava toho, ako nás vnímajú ostatní.
- Naša predstava o ich úsudku o tomto našom vzhľade.
- Náš osobný pocit, alebo teda vnímanie samého seba na základe predstavy tohto úsudku.[3]
„Hanbíme sa, že v prítomnosti priameho človeka pôsobíme vyhýbavo, v prítomnosti odvážneho zbabelí, v očiach rafinovaného človeka hrubí a tak ďalej. Vždy si predstavujeme a pri predstavovaní zdieľame úsudky druhej mysle.“[3]
„Zrkadlové ja“ sa mení na základe charakteru práve toho, v ktorého očiach sa v tom momente vidí. Človek tak mení svoje správanie, keď si predstavuje, ako ho vidia ostatní, dokonca aj keď to nemusí byť pravda.[3]
Symbolický interakcionizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oxford University Press definuje myšlienku symbolického interakcionizmu ako „teoretický prístup v sociológii, ktorý kladie silný dôraz na úlohu symbolov a jazyka ako základných prvkov každej ľudskej interakcie“. Hlavným autorom tohto prístupu bol George Herbert Mead, na ktorého nadväzoval aj Charles Horton Cooley s konceptom „zrkadlového ja“.[4]
Od narodenia sa ľudia definujú v kontexte svojich sociálnych interakcií. Na príklade dieťaťa, ktoré sa naučí, že jeho plač (vnímaný ako symbol) vždy získa pozornosť rodiča. Ch. H. Cooley vysvetľoval tieto dva koncepty v jeho diele On Self and Social Organization. Kompetencia dieťaťa používať symboly je nutná pre jeho rozvoj a vytvorenie si predstavy o pohľade iných ľudí, s ktorými bude v sociálnych interakciách a vzťahoch, a tak je teda nutná aj pre rozvoj jeho „sociálneho ja“.[5]
Štúdie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1902 Cooley podnikol rozsiahle psychologické testovanie, po ktorom vo svojom diele Human Nature and the Social Order publikoval sociologické stanovisko a perspektívu (vrátane konceptu „zrkadlového ja“) a po tomto diele už základy a hlavné aspekty svojej sociologickej teórie nikdy nezmenil.[6]
Neskôr boli vykonané ešte dve štúdie, postavené na Ch. H. Cooleyho koncepte. Prvá v roku 1998 merala platnosť „zrkadlového ja“ a symbolického interakcionizmu v kontexte rodinných vzťahov.[7] Druhá (2015) bola založená na otázkach, ktoré boli kladené 46 Youtube tvorcom a mala dokázať, že digitálne média môžu slúžiť ako určité sprostredkované zrkadlo, práve vďaka tomu, že sa na sociálnych sieťach vytvára priestor pre vyjadrenie úsudkov. Ich úlohou bolo zhodnotiť či ich tvorba mala pozitívny alebo negatívny dopad na ich život.[8]
Dopad na človeka[upraviť | upraviť zdroj]
Mechanizmus „zrkadlového ja“ ovplyvňuje vo veľkej miere motiváciu človeka a to tak, že je odhodlaný a presvedčený o svojej schopnosti niečo dosiahnuť len do takej miery, o ktorej si myslí, že ju ostatní od neho očakávajú.[9]
Kritika[upraviť | upraviť zdroj]
S konceptom Ch. H. Cooleyho „zrkadlové ja“ sa nestotožňovali iní sociológovia, ako napríklad J. C. Turner, ktorý hovoril o protichodnej myšlienke vytvárania „sociálneho ja“ v kolektíve. Turner zastáva ideu, ktorá tvrdí, že človek si vytvára svoj charakter v spoločnosti, na základe príslušnosti k danej sociálnej skupine. Čo znamená, že si nebuduje „zrkadlové ja“, no namiesto toho sa tvorí celá identita skupiny, ktorá sa porovnáva v kontraste s inými skupinami.[10]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ COOLEY, Charles Horton. Human Nature and the Social Order. New York : Scribner’s, 1902. Prvá zmienka pojmu „zrkadlové ja“. S. 183 -184.
- ↑ COOLEY, Charles Horton. Reflections Upon the Sociology of Herbert Spencer. [American Journal of Sociology] (Michigan), 1920-09-01, roč. 26, čís. 2, s. 129 -130.
- ↑ a b c COOLEY, Charles Horton; ED. SCHUBERT, Hans-Joachim. On Self and Social Organization. Chicago : The University of Chicago Press, 1998. ISBN 978-0-226-11509-2. S. 164-165.
- ↑ Symbolic Interactionism [online]. Oxford Reference, [cit. 2023-12-08]. DOI: 10.1093/oi/authority.20110803100546759. Dostupné online. DOI:10.1093/oi/authority.20110803100546759 (po anglicky)
- ↑ COOLEY, Charles Horton; ED. SCHUBERT, Hans-Joachim. On Self and Social Order. Chicago : The University of Chicago Press, 1998. ISBN 978-0-226-11509-2. S. 22.
- ↑ COOLEY, Charles Horton; ED. SCHUBERT, Hans-Joachim. On Self and Social Organization. Chicago : The University of Chicago Press, 1998. ISBN 978-0-226-11509-2. S. 1-2.
- ↑ COOK, William L.; DOUGLAS, Emily M.. "The looking-glass self in family context: A social relations analysis". Journal of Family Psychology, 1998-09-01, roč. 12, čís. 3, s. 299-309. Dostupné online [cit. 2023-12-09]. ISSN 0893-3200.
- ↑ JONES, Julie. "The Looking Glass Lens: Self-concept Changes Due to Social Media Practices". The Journal of Social Media in Society, 2015-08-01, roč. 4, čís. 1, s. 100-122. Dostupné online [cit. 2023-12-09].
- ↑ SHAH, James. "The motivational looking glass: How significant others implicitly affect goal appraisals". Journal of Personality and Social Psychology, 2003-09-01, roč. 85, čís. 3, s. 424-439. ISSN 0022-3514.
- ↑ TYLER, Tom R.; KRAMER, Roderick M.; JOHN, Oliver P.. The Psychology of the Social Self. 1. vyd. [s.l.] : Psychology Press, 1999. ISBN 9781315805689. Kapitola Social identity, personality, and the self-concept: A self-categorization perspective, s. 11-36.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Použitá
- COOLEY, Charles Horton. Human Nature and the Social Order. Routledge eBooks, 2017. https://doi.org/10.4324/9780203789513.
- COOLEY, Charles Horton, eds. On Self and Social Organization. Chicago: University of Chicago Press, 1998. ISBN 978-0-226-11509-2.
- GIDDENS, Anthony, Philip W. Sutton. Sociology. Cambridge: Polity Press, 2013. ISBN 978-0-7456-5293-1.
- PETRUSEK, Miloslav, Jiří Linhart a Alena Vodáková. Velký sociologický slovník. Praha: Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-311-3.
- Doporučená
- BERGER, Peter Ludwig a Eduard Urbánek. Pozvání do sociologie: Humanistická perspektíva. Praha: Správa sociálního zařízení FMO, 1991. ISBN 80-85469-08-1.
- HAVLÍK, Radomír. Úvod do sociologie. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2021. ISBN 978-80-246-5003-6.
- KELLER, Jan. Úvod do sociologie. Praha: Sociologické nakladatelství SLON, 2012. ISBN 978-80-7419-102-2.