B-lymfocyt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lymfocyt B)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

B-lymfocyt (B lymfocyt, B bunka; BC, z angl. B-cell) je typ leukocytu (bielej krvinky), konkrétnejšie lymfocytu, ktorý je hlavnou regulačnou bunkou špecifickej imunity. Vyvíjajú sa v kostnej dreni a ich hlavnou úlohou je tvora protilátok. Ich hlavným znakom je povrchový B-bunkový receptor (BCR, z angl. B -cell receptor) [1].

B-bunkový receptor[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex BCR sa skladá z povrchového imunoglobulínu a asociovaných signalizačných molekúl. Povrchový imunoglobulín sa skladá z dvoch ťažkých (H) a dvoch ľahkých (L) reťazcov a od imunoglobulínu rozpustného (protilátky) sa odlišuje C-koncovou transmembránovou časťou ťažkých reťazcov. Povrchové imunogloubulíny najčastejšie patria do tried IgM a IgD. Sú s nimi asociované dva transmembránové proteíny Igα (CD79α) a Igβ (CD79β), ktoré môžu byť nekovalentne spojené s cytoplazmatickými proteín-tyrozín kinázami skupiny Src. Signálna dráha sa spúšťa po prekrížení BCR, ktoré nastane, ak dva komplexy BCR naviažu rovnaký antigén. Signál sprostredkovaný BCR je často zosilnený receptorom CD21 (CR2), ktorý sa viaže na degradačný produkt komplementovej kaskády C3dg. Po prijatí signálu sa B-lymfocyty delia a diferencujú a menia sa na efektorové plazmatické bunky [1].

Imunologická tolerancia[upraviť | upraviť zdroj]

Pred opustením kostnej drene sú nezrelé B-lymfocyty testované na autoreaktivitu. Klony, ktorých BCR rozoznáva telu vlastné štruktúry, sú eliminované apoptózou, prípadne dostanú "druhú šancu" vďaka expresii génu aktivujúceho rekombináciu (RAG, z angl. recombination activating gene), ktorý spôsobuje mutácie v ľahkých reťazcoch povrchového imunoglobulínu [1].

Tvorba protilátok[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Protilátka

Každý zrelý B-lymfocyt konštitutívne tvorí protilátky typu IgM, príp. IgD, ich afinita k antigénom je však slabá. Zvýšená produkcia protilátok môže byť vyvolaná buď nezávisle na pomoci od T-lymfocytov, kedy je B-lymfocyt aktivovaný stimuláciou jeho prirodzených imunitných receptorov (napr. TLR, z angl. toll-like receptors), alebo vďaka pomoci tzv. pomocných T-lymfocytov, ktoré vyvolajú putovanie B buniek do sekundárnych lymfatických orgánov, ich afinitnú maturáciu a produkciu milión krát účinnejších protilátok [1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d HOŘEJŠÍ, Václav a kol. Základy imunologie. 5. vyd. Praha : TRITON, 2013. ISBN 978-80-7387-713-2. (česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]