Múzejná pedagogika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Múzejná pedagogika

Múzejná pedagogika je pedagogická disciplína, ktorá stavia na špecifikách učenia sa v múzeu a na predpoklade zážitku z vnímania autentického umeleckého diela či historického objektu. Výrazom múzejná pedagogika označujeme aj aktivity, ktoré cielene využívajú inštitúciu múzea, alebo inej kultúrnej inštitúcie k priamym vzdelávacím činnostiam.

Formy múzejného vzdelávania[upraviť | upraviť zdroj]

Výchova vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu môže slúžiť ako súhrnná disciplína, ktorá má výnimočný význam pre školské vzdelávanie.

Výchova umením[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná výchova umením by mala priamo alebo nepriamo využívať základný kameň múzea, jeho zbierkové predmety. Vychádza z metódy objektového učenia, ktorý je zakotvený v konštruktivizme. Výchovu umením môžeme chápať ako rozvíjanie vizuálnej gramotnosti, vedenia a porozumenia umenia ako aj umeleckému remeslu, dizajnu, dejinám umenia a nášho umeleckého dedičstva.

Oživená história[upraviť | upraviť zdroj]

Úloha múzeí spočíva predovšetkým v tom, aby pomohla žiakom a študentom sprostredkovať historické súvislosti, najmä pomocou zbierkových predmetov, a to na ne kladie úlohu zladiť vlastné ciele a úlohy so vzdelávacími inštitúciami v oblasti vyučovania. Vyučovanie histórie vyžaduje dostatočnú prax v predstavivosti, tiež schopnosť študovať vlastnú históriu.

Objektové učenie[upraviť | upraviť zdroj]

Objektové učenie je základom všetkých disciplín vzdelávania v múzeu, pretože používa pre učenie múzejné zbierky. Týka najmä artefaktov vytvorených človekom. Žiaci sa učia vidieť, popisovať, zaznamenávať, klásť otázky, triediť informácie a nachádzať vzťahy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • BRABCOVÁ, Alexandra. Brána muzea otevřená. Náchod : Nakladatelství JUKO, 2003