M2 Bradley
| M2 Bradley | |
|---|---|
 Americký M2A1 Bradley počas operácie Desert Shield | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 3 + 6 |
| Dĺžka | 6,55 m |
| Šírka | 3,6 m |
| Výška | 2,98 m |
| Hmotnosť | 25 ton |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | |
| Hlavná zbraň | 25mm kanón M242 2 x PTRS TOW |
| Sekundárne zbrane | guľomet M240C kalibru 7,62mm |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | vznetový motor Cummins VTA-903T 450 kW (600 koní) |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 64 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | cca 480 km |
| Priechodnosť | |
M2 Bradley je americké bojové vozidlo pechoty, ktoré bolo vyvinuté ako odpoveď na sovietske BMP-1. Hlavnou úlohou M2 Bradley bolo zabezpečovať chránenú prepravu pechoty na bojisku. M2 Bradley ponúkal výrazne vyššiu úroveň ochrany ako obrnený transportér M113.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Od 60. rokov 20. storočia začala americká armáda hľadať náhradu za vozidlo M113, ktorého hlavnými nedostatkami sa ukázala byť slabá ochrana posádky a nedostatočná palebná sila. Prvý pokus predstavoval projekt MICV (Mechanized Infantry Combat Vehicle), ktorý bol spustený v roku 1965. V rámci tohto projektu malo vzniknúť vozidlo postavené na podvozku samohybnej húfnice M109. Malo byť vybavené vežou s dvadsaťmilimetrovým kanónom. Ukázalo sa však, že bude príliš ťažké na leteckú prepravu a príliš pomalé na to, aby držalo krok s nemecko-americkým tankom MBT-70.
V tom istom čase americká armáda stanovila požiadavku na nové prieskumné ozbrojené vozidlo na vybavenie prieskumných čiat a plukov obrnenej jazdy. Tento projekt niesol označenie ARSV (Armored Reconnaissance Scout Vehicle). Neskôr sa americká armáda v rámci úsporných opatrení rozhodla zlúčiť projekty IFV a ARSV do jedného.
Prototyp vozidla, známy ako XM723, bol predstavený v roku 1973. Vozidlo bolo navrhnuté spoločnosťou FMC Corporation a bolo pôvodne vybavené vežou s 20 mm kanónom.[1] Nasledovala séria návrhov a meniacich sa špecifikácií, ktoré nakoniec vyústili do dvoch vozidiel - bojové vozidlo pechoty M2 Bradley a vozidlo M3 určené na prieskum bojom. Dodávky M2 Bradley sa začali v roku 1981 a celkovo bolo odvtedy vyrobených viac ako 4 600 vozidiel.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Trup vozidla M2 Bradley je vyhotovený zo zvarovaného hliníku. Čelo vozidla zosilňuje prídavný oceľový pancier, ktorý pri počiatočnom variante (M2A0) poskytoval ochranu pred nábojmi kalibru 14,5 mm. Zvyšné časti vozidla chránili posádku len proti nábojom kalibru 7,62 mm až 12,7 mm a úlomkom z delostreleckých granátov. Neskôr pri modernizovaných modeloch bola úroveň ochrany navýšená. Novšie varianty sú tiež vybavené výbušnými reaktívnymi pancierovými blokmi, ktoré odolajú zásahom nábojov z RPG. M2 Bradley je tiež vybavený systémom ochrany proti zbraniam hromadného ničenia.
Vozidlo je vybavené dvojmiestnou vežou, ktorá je vyzbrojená plne stabilizovaným kanónom Bushmaster kalibru 25 mm a spriahnutým guľometom M240C kalibru 7,62mm (na pravo od kanónu). Kanón môže strieľať nielen priebojné, ale aj vysoko výbušné náboje. Kanón má námer -10° až +60° a strieľa rýchlosťou 200 rán za minútu. Vozidlo vezie 900 nábojov do kanónu (z toho 600 vo vnútri) a 2200 kusov munície pre guľomet. Na veži nachádza ešte dvojnásobné odpaľovacie zariadenie protitankových riadených striel TOW. Okrem týchto dvoch striel vezie M2 Bradley ďalších 5 kusov vo vnútri. Dosah strely TOW je 3,75 km a dráha jej letu je korigovaná prostredníctvom dát z odpaľovacieho zariadenia.[2]
Pôvodnú verziu tohto bojového vozidla pechoty poháňal preplňovaný dieselový motor Cummins VTA-903-T500 s výkonom 500 koní. Motor je umiestnený vpredu. Je spojený s automatickou prevodovkou. M2 je obojživelný a jeho plavebné schopnosti možno zlepšiť pomocou nafukovacích vztlakových nádrží. Na vode je Bradley poháňaný otáčaním svojich pásov.
Pôvodný variant vozidla Bradley pojal 6 príslušníkov pechoty. Na ich nástup a výstup slúžila zadná elektricky ovládaná rampa. Prvé verzie M2 Bradley mali tiež palebné otvory s lafetovanými útočnými puškami kalibru 5,56 mm. Tieto palebné otvory boli na modernizovaných modeloch odstránené, aby sa zvýšila ochrana bočného panciera.
Toto bojové vozidlo je možné prepravovať letecky pomocou lietadla C-5 Galaxy (v minulosti na to slúžilo aj lietadlo C-141 Starlifter).
Vozidlá M2 Bradley prešli neskôr mnohými vylepšeniami, čo viedlo k vzniku modernizovaných variantov (M2A1, M2A2, M2A3 a M2A4).
Varianty[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
M2 je počiatočný variant vyrábaný od roku 1981.
M3 variant určený na prieskum bojom. V porovnaní s M2 vezie asi dvojnásobné množstvo munície na úkor prevezeného počtu vojakov (2 členovia pechoty). Palebný priemer u tohto variantu je teda 1500 nábojov do kanónu Bushmaster, 7 protitankových riadených striel TOW a 4540 nábojov do guľometu M240C.[3]
M2A1 variant vyvinutý v roku 1986, ktorý bol vybavený protitankovými riadenými strelami novej generácie TOW-2. Vozidlo bolo vybavené aj výbušnými reaktívnymi pancierovými blokmi a vylepšeným systémom ochrany zbraňami hromadného ničenia.
M2A2 bol vyvinutý v roku 1988. Tento variant bol vybavený vylepšeným motorom Cummins VTA-903-T600 s výkonom 600 koní. Vozidlo má zosilnené odpruženie a vylepšenú pancierovú ochranu. Palebné otvory boli odstránené z bokov trupu kvôli pridaným pancierovým panelom. Kvôli ochrane pred protitankovými strelami mohlo byť vozidlo vybavené prídavným reaktívnym pancierovaním. Podlaha trupu bola vystužená oceľovými platňami pre lepšiu ochranu proti mínam. Predná časť trupu M2A2 odolá zásahom munície kalibru 30 mm. Zvyšná časť trupu je odolná voči paľbe ťažkého guľometu 14,5 mm. V dôsledku výrazne zvýšenej hmotnosti sa zhoršili jazdné vlastnosti vozidla. Maximálna rýchlosť na ceste klesla len na 56 km/h a dojazd bol znížený na 400 km. Vyššia hmotnosť negatívne ovplyvnila aj mobilita v teréne.
M2A2 ODS je vylepšená verzia, ktorá bola vyvinutá v roku 1995 na základe bojových skúseností z vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Modernizované vozidlá boli vybavené laserovým diaľkomerom bezpečným pre oči a taktickým navigačným systémom s prijímačom GPS. Ďalším vylepšením bol veliteľský informačný systém bojiska. Stanovište vodiča bolo vybavené termovíznym systémom pre prevádzku v noci a za nepriaznivých poveternostných podmienok. Vnútorný prepravný priestor bol optimalizovaný a pribudlo ďalšie sedadlo, takže M2A2 môže viesť 7 vojakov namiesto 6.
M2A3 je ďalšou modernizovanou verziou predstavenou v roku 2002. V súčasnosti je tento variant štandardným bojovým vozidlom Bradley prevádzkovaným americkou armádou. Väčšina predchádzajúcich vozidiel Bradley bola modernizovaná na tento štandard. Je vybavený výbušným reaktívnym pancierom novej generácie, novým navigačným systémom a má niekoľko ďalších vylepšení. Mobilita vozidla je negatívne ovplyvnená nadmernou hmotnosťou.
M2A4 je ďalšou modernizáciou, ktorá je vybavená novým motorom s výkonom 675 koní. Došlo tiež k vylepšeniu elektronických systémov. V roku 2018 bola podpísaná zmluva na modernizáciu niektorých starších M2A2 a M2A3 na nový štandard M2A4. Dodávky modernizovaných vozidiel začali v roku 2020. V roku 2022 bola modernizovanými vozidlami M2A4 Bradley vybavená prvá jednotka. Americká armáda plánuje do roku 2029 modernizovať viac ako 700 Bradleyov na štandard M2A4.[4]
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vojna v Perzskom zálive[upraviť | upraviť zdroj]
Bojové vozidlá Bradley si prežili krst ohňom v januári 1991, t.j. 10 rokov po svojom zavedení do služby. Američania ich nasadili proti Iraku v spojeneckej operácii Deset Sabre. Zúčastnili sa jej modernizované varianty M2A1 a M2A2 ako aj M3A1 a M3A2. Obrnence Bradley si nakoniec pripísali viac zničenej irackej techniky ako tanky Abrams, a to práve vďaka kombinácii 25mm kanónov a rakiet TOW. Za použitia rakiet bolo zlikvidovaných mnoho irackých tankov vrátane relatívne moderných strojov sovietskej proveniencie T-72. Americké bojové vozidlá dokázali zasahovať nepriateľskú techniku na také vzdialenosti, že Iračania niekedy ani netušili, odkiaľ prichádza útok. Mimoriadne efektívne pri ničení všetkých ľahko obrnených vozidiel nepriateľa sa ukázali kanóny M242. Americká armáda prišla o celkom dvadsať vozidiel Bradley, z toho ale len tri zničila paľba Iračanov, zvyšných sedemnásť padlo za obeť pomýlenej streľbe do vlastných radov.
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Takmer rok po spustení ruskej invázie na Ukrajinu potvrdil Pentagon rozhodnutie, že USA dodajú Ukrajincom bojové vozidlá Bradley.[5] K prvému nasadeniu vozidiel Bradley došlo začiatkom júna 2023 počas protiofenzívy, ktorú spustila Ukrajina proti ruským okupantom.[6] Pri pokusoch o prekonanie dobre pripravenej ruskej obrany stratila ukrajinská armáda množstvo západnej techniky vrátane vozidiel Bradley. K 10. septembru 2023 predstavovali celkové ukrajinské straty 53 bojových vozidiel.[7] V týchto bojoch sa však potvrdil fakt, že západná technika poskytuje posádke oveľa väčšiu mieru ochrany ako sovietska technika. Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že aj po zničení vozidla protitankovými strelami alebo mínami zostala posádka Bradley nezranená. V porovnaní so sovietskymi BMP má Bradley výraznú výhodu aj v palebnej sile. Ako uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maliar, 25 mm kanón Bushmaster dokáže ničiť ruské bojové vozidlá BMP-1 a BMP-2 na vzdialenosť 2 km. To je mimo efektívneho dostrelu BMP-1, ktorý je približne 1 km.[8] Dňa 18. júla 2023 Hanna Maliar informovala, že vozidlá M2 Bradley efektívne neutralizovali dvojicu ruských tankov T-72 pomocou rakiet TOW.[9]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Libanon
Saudská Arábia
Ukrajina - dostala od USA 186 vozidiel M2A2.[10]
USA
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Enter the Fray: The M2 Bradley Was Prepared to Fight a Nuclear War [online]. nationalinterest.org, 2021-08-20, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
- ↑ Bradley M2/M3 – Tracked Armoured Fighting Vehicle [online]. army-technology.com, 2020-07-03, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
- ↑ M3 Bradley [online]. militarytoday.com, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
- ↑ M2 Bradley [online]. militarytoday.com, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
- ↑ ROQUE, Ashley. Biden OKs sending Bradley Fighting Vehicles to Ukraine [online]. breakingdefense.com, 2023-01-05, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ ALTMAN, Howard. Russia Has Destroyed Its First Ukrainian Bradley Fighting Vehicles [online]. thedrive.com, 2023-06-09, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Ukrainian Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ pravda.com.ua, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Yahoo News [online]. news.yahoo.com, [cit. 2023-09-10]. Dostupné online.
- ↑ Answering The Call: Heavy Weaponry Supplied To Ukraine [online]. oryxspioenkop.com, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.