Zobrazenie zdroja stránky MESSENGER

{{Umelé kozmické teleso|
cospar=2004-030A|
obrázok=MESSENGER Assembly.jpg|Kompletácia sondy vo firme Astrotech|
názov=MESSENGER, Discovery 7|
katalóg=28391|
štart=[[3. august]] [[2004]], 06:15:56.537 UTC|
kozmodróm=[[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]]|
raketa=[[Delta 7925H]]|
stav=na geocentrickej dráhe|
zánik alebo pristátie=Zánik|
zánik=áno|
trvanie = 10 rokov, 8 mesiacov 28 dní|
prevádzkovateľ=[[Spojené štáty|USA]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]-OSS, JHU-APL|
výrobca=USA, JHU-APL|
kategória=[[planetárna sonda]]|
hmotnosť={{kg|1066}}
}}

'''MESSENGER''' (''MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging'' – doslova "povrch [[Merkúr]]a, kozmické prostredie, geochémia a meranie"; zároveň ''messenger'' – posol) bola [[planetárna sonda|planetárna kozmická sonda]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] k [[Merkúr]]u, prvá po 35 rokoch. Odštartovala v auguste [[2004]]; po zložitej trajektórii s dvoma preletmi okolo [[Venuša (planéta)|Venuše]] a troma okolo Merkúru prešla v marci [[2011]] na jeho [[obežná dráha|obežnú dráhu]] a začala štyri roky trvajúci výskumný program.

Misia bola riadená a kontrolovaná z [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiaceho strediska]] MOC ([[Mission Operations Center]]) na [[Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory]] v Laurelu ([[Spojené štáty|USA]]), kde bola sonda navrhnutá a skonštruovaná. Vedecké pozorovania boli riadené a koordinované zo strediska SOC ([[Science Operations Center]]) nachádzajúceho sa v rovnakej lokalite. Celkové náklady na misiu vrátane stavby sondy, vývoja prístrojov, [[nosná raketa|nosnej rakety]], riadenia letu a spracovania údajov sa odhadujú na 427 mil. [[USD]].

== Popis sondy ==
Základným telesom sondy bol [[hranol]] s rozmermi 1,42 x 1,85 x {{m|1.27|m}}. Kostra hlavného telesa bola vyrobená z [[uhlík]]ových kompozitov GrCE (Graphit Cyanate Ester). Na hornom kryte sa nachádzali trysky hlavného korekčného motoru LVA (Large Velocity Adjust), trysky orientácie, nádrže [[hélium|hélia]] a pomocného paliva, sledovače [[hviezda|hviezd]] a [[batéria|batérie]]. Zadná časť bola spojená s adaptérom, ktorý spájal sondu s nosnou raketou. Na strane obrátenej k [[Slnko|Slnku]] sa nachádzala slnečná clona s dĺžkou {{m|2.5|m}} a priemerom {{m|2|m}}. Tá mala zabezpečiť, aby sa [[teplota]] vnútri sondy pohybovala okolo 20[[stupeň Celzia|°C]]. Tomu napomáhala aj viacvrstvová tepelná izolácia, [[radiátor]]y, spoje s nízkou tepelnou vodivosťou, [[ohrievač]]e a tiež dráha sondy, ktorá bola navrhnutá tak, aby sondu príliš nezaťažovalo slnečné žiarenie odrazené od [[Merkúr]]a. Hlavná kostra sondy niesla nádrže s [[Raketové palivo|pohonnými hmotami]] a [[okysličovadlo]]m.

Pohonný systém tvoril hlavný [[raketový motor]] LVA (Large Velocity Adjust) s ťahom 660 [[Newton (jednotka)|N]], a štyri pomocné motorčeky s ťahom 22 N a dvanásť motorov s ťahom 4 N na udržiavanie orientácie. Na udržiavanie orientácie sonde slúžili aj silové [[zotrvačník]]y. Presné natočnenie sondy určovala inerciálna merajúca jednotka IMU (Inertial Measurement Unit), ktorá obsahovala [[gyroskop]]y a [[akcelerometer|akcelerometre]].

[[Elektrická energia|Elektrickú energiu]] zabezpečovali dva jednostranné [[solárny panel|solárne panely]], ktoré boli upevnené na bočných stenách telesa sondy a vyčnievali mimo slnečný ochranný štít. Panely mali priemer 6 metrov a boli otočné, aby sa mohlo regulovať ich tepelné namáhanie. Na obežnej dráhe Merkúra mali výkon približne 640 W.

===Prístrojové vybavenie sondy===

'''MDIS (Mercury Dual Imaging System)'''

Obsahoval dve CCD kamery, jednu širokouhlú so zorným poľom 10,5° a jednu teleskopickú so zorným poľom 1,5°.

'''GRNS (Gamma-Ray and Neutron Spectrometer)'''

Obsahoval dva [[spektrometer|spektrometre]] – [[gama žiarenie|gama]] a [[neutróno]]vý, s ktorých pomocou sa budú získavať informácie o chemickom zložení kôry Merkúru.

'''XRS (X-Ray Spectrometer)'''

RTG spektrometer detegoval žiarenie vyvolané dopadom [[röntgenové žiarenie|RTG žiarenia]] zo Slnka na povrch Merkúru.

'''MAG (MAGnetometer)'''

[[Magnetometer]] podrobne skúmal [[magnetické pole]] Merkúru, jeho silu a rozloženie v priestore.

'''MLA (Mercury Laser Altimeter)'''

Laserový výškomer mapoval povrch Merkúru pomocou [[infračervené žiarenie|infračerveného]] [[laser]]a (pracoval na vlnovej dĺžke 1 064 nm) s presnosťou na {{cm|30|m}}.

'''MASCS (Mercury Atmospheric and Surface Composition Spectrometer)'''

Obsahoval dva prístroje – spektrometer pracujúci v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej]] a [[svetlo|viditeľnej]] oblasti (Ultraviolet Visible Specrometer) a spektrograf pre viditeľnú a blízku infračervenú oblasť (Visible-Infrared Spectrograph). Prvý z nich skúmal chemické zloženie a vlastnosti atmosféry s rozlíšením {{km|25|m}}. Druhý na povrchu zisťoval prítomnosť [[minerál]]ov obsahujúcich [[železo]] a [[titán]] s rozlíšením {{km|3|m}}.

'''EPPS (Energetic Particle and Plasma Spectrometer)'''

Spektrometer EPS (Energetic Particle Spectrometer) poslúžil na detekciu častíc urýchlených v Merkúrovej magnetosfére. Druhý spektrometer FIPS (Fast Imaging Plasma Spectrometer) slúžil na sledovanie nízkoenergetických častíc prichádzajúcich od povrchu a atmosféry, ionizované [[atóm]]y unášané [[slnečný vietor|slnečným vetrom]] a pod.

'''RS (Radio Science)'''

Využíval komunikačný systém sondy pre meranie jej rýchlosti a vzdialenosti od [[Zem]]e. Tieto údaje poslúžili na meranie gravitačného poľa a spoločne s laserovým výškomerom LSA na určenie veľkosti a skupenstva jadra Merkúru.

== Konštrukcia a prípravy na štart ==
Sonda MESSENGER bola postavená v rámci [[projekt Discovery|projektu Discovery]], ktorého súčasťou bola napríklad aj sonda [[NEAR Shoemaker]] či [[Genesis]]. S návrhom sondy umiestnenej na obežnej dráhe Merkúra prišla [[Johns Hopkins University]]. Hlavná časť montáže a skúšky pohonu prebiehali počas roku [[2003]]. V decembri 2003 bola sonda prevezená do [[Goddard Space Flight Center]] (GSFC), kde sa podrobila skúškam pôsobenia kozmického prostredia. Testy, ktoré skončili začiatkom marca 2004, prebehli bez problémov a po kontrolách bola prevezená na [[Cape Canaveral]]. V priebehu testov a skúšok na [[Florida|Floride]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] z viacerých dôvodov rozhodla o odklade štartu, ktorý bol pôvodne naplánovaný na [[11. máj]]a [[2004]]. 
[[Obrázok:Delta 7925H MESSENGER ignition.jpg|left|thumb|štart sondy MESSENGER s nosnou raketou Delta II]]
Na Cape Canaveral pokračovali skúšky rádiového spojenia, autonómneho riadenia a iné. Do sondy boli namontované letové [[akumulátor]]ové batérie, neskôr sonda dostala aj [[solárny panel|solárne panely]]. [[12. júl]]a bol MESSENGER pripevnený k úrýchľovaciemu stupňu a [[21. júl]]a bol prevezený na [[štartovací komplex 17]]-B. Tam bol pripevnený k nosnej rakete [[Delta (nosná raketa)|Delta II]] a [[2. august]]a sa rozbehlo odpočítavanie (countdown) pred štartom. Kvôli tropickej [[búrka|búrke]] bol ale prvý pokus o štart odvolaný. [[3. august]]a 2004 už ale odpočítavanie prebehlo bez zastavenia a v čase 06:15:56 UT Delta II so sondou odštartovala.

== Priebeh letu ==
V čase T+49:35 min bol oddelený druhý stupeň nosnej rakety. O 07:07:38 UT po zážihu urýchľovacieho stupňa bola sonda navedená na únikovú dráhu. O 07:31 UT bolo nadviazané spojenie so sondou a potvrdené vyklopenie solárnych panelov. [[4. august]]a sonda prekročila obežnú dráhu [[Mesiac]]a a nasledujúceho dňa opustila sféru [[gravitácia|gravitačného]] vplyvu [[Zem]]e. [[24. august]]a v čase 21:00:07 UT  sa uskutočnila prvá korekcia dráhy.

===Prelet okolo Zeme ===
Dráha k Merkúru počítala s niekoľkými [[gravitačný manéver|gravitačnými manévrami]] pri [[Zem]]i, [[Venuša|Venuši]] a [[Merkúr]]i. Prvý prebehol [[2. august]]a [[2005]] pri Zemi a k najväčšiemu priblíženiu došlo v čase 19:13 UT na vzdialenosť 2347,5 kilometrov nad stredným [[Mongolsko]]m.<ref>{{Cite web
| url=http://messenger.jhuapl.edu/the_mission/MESSENGERTimeline/EarthFlyby1.html
| title=Earth Flyby Highlights
| accessdate=2008-01-04
| publisher=JHU/APL
| language=en
}}</ref> Priblíženie k Zemi využili technici na kalibráciu prístrojov a testy kamier. V priebehu preletu urobila širokouhlá kamera niekoľko stoviek fotografií, z ktorých bol neskôr vytvorený film zachytávajúci vzďaľujúcu sa Zem. Gravitačné pôsobenie Zeme zmenilo dráhu sondy tak, že namierila do vnútorných častí [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] smerom k Venuši.

=== Gravitačné manévre pri Venuši===
[[Obrázok:MESSENGER trajectory.svg|300px|thumb|Trajektória dráhy sondy]]
Ďalšie dva gravitačné manévre prebehli pri Venuši. K prvému stretnutiu došlo [[24. október|24. októbra]] [[2006]] s najväčším priblížením v čase 8:34 UT na vzdialenosť 2987,3 kilometrov <ref>{{Cite web
| url=http://messenger.jhuapl.edu/the_mission/MESSENGERTimeline/VenusFlyby1.html
| title=Venus Flyby 1 Highlights
| accessdate=2008-01-04
| publisher=JHU/APL
| language=en
}}</ref>. V dobe preletu okolo planéty sa nevykonávali žiadne vedecké merania, pretože sa v tom čase Venuša pri pohľade zo Zeme nachádzala za Slnkom a rádiová komunikácia medzi sondou a prijímacími stanicami bola obmedzená.

Druhý prelet okolo Venuše sa uskutočnil [[5. jún]]a [[2007]] v 23:08 UT na minimálnu vzdialenosť 338,2 kilometrov<ref>{{Cite web
| url=http://messenger.jhuapl.edu/the_mission/MESSENGERTimeline/VenusFlyby2.html
| title=Venus Flyby 2 Highlights
| accessdate=2008-01-04
| publisher=JHU/APL
| language=en
}}</ref>. Tentoraz prebehli vedecké experimenty a pozorovania v spolupráci s [[Európska vesmírna agentúra|európskou]] sondou [[Venus Express]]. Sonda urobila niekoľko stoviek fotografií planéty, atmosféru skúmal spektrometer, laserový výškomer a ďalšie prístroje sondy. Gravitačným manévrom sa sonda dostala na správnu dráhu k svojmu cieľu – k Merkúru.

=== Prvý prelet okolo Merkúra ===
Prvý prelet okolo svojej cieľovej planéty absolvovala sonda v [[január 2008|januári 2008]]. Deň pred najväčším priblížením sa sonda zorientovala tak, aby mohla pozorovať Merkúr a z tohto dôvodu muselo byť dočasne takmer úplne prerušené jej spojenie so Zemou. Jediným náznakom funkčnosti sondy bol jej slabý [[rádiomaják]]. Počas približovania sonda postupne aktualizovala jednotlivé prístroje. Dráha sondy viedla spočiatku nad neosvetlenou pologuľou, kde sa nedali zhotovovať optické snímky, ale v činnosti bol infračervený spektrometer a laserový výškomer. Najnižší bod nad planétou dosiahol MESSENGER [[14. január]]a [[2008]] v čase 19:04:39 UT<ref>{{Cite web
| url=http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews&month=01-2008
| author=Antonín Havlíček
| title=Merkur se opět vzdaluje
| accessdate=2008-10-15
| language=cs
}}</ref> vo výške asi {{km|200|m}}. Nasledujúceho dňa sa spojenie cez výkonnú anténu obnovilo a sonda odvysielala údaje získané počas preletu na Zem. Na niektorých záberoch boli časti povrchu známeho už z misie [[Mariner 10|Marineru 10]], niektoré však až doteraz neboli vyfotografované žiadnou sondou.
[[Image:Mercury as Never Seen Before.jpg|left|thumb|200px|Záber Merkúra z výšky {{km|27000|m}}, ktorý sonda urobila v čase, keď sa už od planéty opäť vzďaľovala.]]
=== Druhý prelet okolo Merkúra ===
Sonda pokračovala vo vzďaľovaní sa od Merkúra a nasledujúcich desať mesiacov obiehala po heliocentrickej dráhe, pričom afélium dosiahla koncom marca 2008. 3. októbra začala znova príletová fáza k planéte. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj teraz sa sonda deň pred najväčším priblížením prepla do módu maják a zorientovala sa tak, aby jej prístroje mohli sledovať približujúci sa Merkúr. Kamerový systém MDIS zhotovil mozaiky planéty s vysokým rozlíšením. K najväčšiemu priblíženiu na {{km|199.4|m}} došlo [[6. október|6. októbra]] 2008.<ref name="hotnews" >{{Cite web
| url=http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews
| author=Antonín Havlíček
| title=Perfektní průlet kolem Merkuru 
| accessdate=2008-10-15
| language=cs
}}</ref>

V decembri toho istého roku sa uskutočnil dvojfázový manéver označený ako DSM-4A, ktorý slúžil na zacielenie sondy na tretí prelet okolo Merkúra.

=== Tretí prelet okolo Merkúra ===
Tretie priblíženie sondy k planéte na vzdialenosť {{km|200|m}} nastalo [[29. september|29. septembra]] [[2009]]. V priebehu preletu okolo planéty bol jej povrch snímkovaný a skúmaný ostatnými prístrojmi sondy. V novembri toho istého roku sonda uskutočnila manéver DSM-5 pre záverečné navedenie k Merkúru.<ref name="Space40" >{{Cite web
| url=http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX1.HTM
| author=Petr Kubala, Antonín Vítek 
| title=2004-030A - MESSENGER
| accessdate=2011-12-08
| language=cs
}}</ref> Trvalo však ešte takmer 16 mesiacov, než bola sonda navedená na obežnú dráhu okolo Merkúra.

=== Na obežnej dráhe ===
[[18. marec|18. marca]] [[2011]] bola sonda MESSENGER úspešne navedená na obežnú dráhu okolo Merkúra a stala sa tak prvou umelou družicou tejto planéty. Motorický manéver trval približne 15 minút a počas neho klesla rýchlosť sondy o {{m|862|m}}/s, čo stačilo na to, aby  planéta svojou gravitáciou pritiahla sondu na výstrednú eliptickú dráhu.<ref name="hotnews" /> 29. marca MESSENGER začal snímkovanie planéty z obežnej dráhy kamerami systému Mercury Dual Imaging System v oblasti južného pólu okolo krátera ''Debussy''.<ref name="Space40" /> [[16. jún]]a sonda uskutočnila prvú korekciu svojej obežnej dráhy. Účelom zmeny dráhy bola optimalizácia vedeckých pozorovaní. Manévrom sa dosiahlo zníženie najbližšieho bodu k povrchu planéty z pôvodných {{km|506|m}} na približne {{km|200|m}}.<ref name="hotnews" /> 9. novembra 2011 NASA oznámila, že predĺžila plánovanú misiu sondy o jeden rok.<ref name="Space40" /> Keďže aj po ďalšom roku bola sonda v dobrom stave, došlo k predĺženiu jej misie na ďalšie dva roky.

== Koniec misie ==
[[File:Last Image by NASA MESSENGER.jpg|thumb|Posledná snímka povrchu Merkúru, ktorú sonda odvysielala pred dopadom na povrch]]
MESSENGER musel robiť časté úpravy dráhy, pretože jeho obeh veľmi narúšali [[slapová sila|slapové účinky]] Slnka a nepravidelnosti v gravitačnom poli samotného Merkúra. [[21. január]]a [[2015]] pri poslednom raketovom zážihu motora mu došlo všetko palivo, ktorým mohol zvyšovať svoju dráhu. Technici sa rozhodli improvizovať a skúsiť použiť na posledné zvýšenie dráhy hélium, plyn, ktorý slúžil na tlakovanie nádrží. Jeho vypúšťaním cez dýzy motora si sonda predĺžila životnosť do konca apríla. [[30. apríl]]a [[2015]] bola jej štvorročná úspešná činnosť zakončená dopadom na povrch.<ref>http://mek.kosmo.cz/sondy/usa/messeng/index.htm</ref>

== Referencie ==
<references />

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=MESSENGER}}

== Externé odkazy==
* [http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=108 Popis sondy a lety v Databáze kozmických sond Antonína Havlíčka] {{ces icon}}
* [http://www.lib.cas.cz/www/space.40/2004/I030A.HTM Sonda v encyklopédii SPACE-40] {{ces icon}}
* [http://messenger.jhuapl.edu/ Výsledky z druhého preletu okolo Merkúra] {{eng icon}}

{{Program Discovery}}

[[Kategória:Planetárne sondy]]
[[Kategória:Prieskum Merkúra]]
[[Kategória:Program Discovery]]
[[Kategória:Úspešné sondy]]
[[Kategória:Zaniknuté sondy]]
[[Kategória:Kozmonautika v 2004]]