Magnetická indukcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Magnetická indukcia alebo hustota magnetického toku (značka B) je vektorová veličina, ktorá charakterizuje silové účinky magnetického poľa na pohybujúci sa náboj, alebo na vodič s prúdom v magnetickom poli. Jednotkou je tesla.

Vodič s prúdom[upraviť | upraviť zdroj]

Ak vložíme vodič s prúdom do magnetického poľa, tak naň bude pôsobiť sila, ktorej smer určíme pomocou Flemingovho pravidla ľavej ruky.Silové účinky na vodič s prúdom v magnetickom poli s indukciou B môžeme vyjadriť, ako priamu úmeru medzi B, prúdu prechádzajúceho daným vodičom a jeho dĺžkou nachádzajucou sa v magnetickom poli (tzv. účinná dĺžka vodiča).

Výsledný vzťah teda vyzerá následovne:

Kde:

  • Fm je sila pôsobiaca na vodič
  • B je vektor magnetickej indukcie
  • I je prúd pretekajúci vodičom
  • l je efektívna dĺžka vodiča
  • α je úhol ktorý zviera vodič s vektorom indukcie

Ak z neho vyjadríme B: