Manuálna prevodovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rýchlostná páka manuálnej prevodovky, montovaná na podlahe (na stredovej konzole)
Manuálna prevodovka

Manuálna prevodovka (iné názvy: ručná prevodovka, mechanická prevodovka) je typ prevodovky, ktorá sa používa v motorových vozidlách. Používa mechanicky ovládanú spojku, ktorá spája a rozpája pomocou nožného pedálu (v automobiloch) alebo ručnej páky (pri motocykloch) krútiaci moment, a reguluje tak krútiaci moment z motora do prevodovky; rýchlostná páka ovládaná nohou (pri motocykloch) alebo rukou (v automobiloch).

Konvenčná 5-rýchlostná manuálna prevodovka je často štandardným vybavením automobilov; ďalšími možnosťami sú napríklad automatická prevodovka (často manumatic), poloautomatická prevodovka alebo prevodovka CVT.

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Manual Layout4d.svg

Manuálna prevodovka obsahuje šoférom ovládanú spojku a pohyblivú rýchlostnú páku. Väčšina manuálnych prevodoviek automobilov umožňuje vodičovi zaradiť rôzny prevodový stupeň na jazdu vpred v rôznom čase, ale tie, ktoré sú v motocykloch a niektorých typoch pretekárskych automobilov, dovoľujú vodičovi radiť iba nasledujúci vyšší alebo nižší prevodový stupeň. Tento typ prevodovky je niekedy nazývaný ako sekvenčná manuálna prevodovka. Manuálna prevodovka pracuje tak, že medzi pripojeným zotrvačníkom a spojkovým obložením je spojková lamela, ktorá sa počas chodu otáča spoločne so zotrvačníkom a vytvára pevné spojenie pohonnej jednotky s kolesami. Keď je stlačený spojkový pedál, dôjde k uvoľneniu tlaku spojkového obloženia na spojkovú lamelu, a tak prerušeniu spojenia a taktiež prenosu krútiaceho momentu z motora. Zmenou zaradeného prevodového stupňa sa zároveň zmení rýchlosť otáčania hriadeľa prevodovky a zopnutím spojky dôjde k opätovnému spojeniu s motorom. Spojka s trecími lamelami vyrovná otáčky motora a hriadeľa prevodovky, čím sa docieli efektívny prenos výkonu pohonnej jednotky na kolesá vozidla.

Nesynchronizovaná prevodovka[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nesynchronizovaná prevodovka

Prvotnú formu manuálnej prevodovky vymysleli Louis-René Panhard a Emile Levassor koncom 19. storočia. Tento typ prevodovky ponúkal viacero rýchlostných stupňov a vo väčšine prípadov aj spätný chod. Rýchlosti sa zapájali posúvaním po svojich hriadeľoch, a na preradenie bolo potrebné opatrné časovanie a ovládanie škrtiacej klapky počas preraďovania.

Moderné automobily a úžitkové vozidlá využívajú takmer výlučne synchronizované manuálne prevodovky, prevodovky pre ťažké nákladné automobily a stroje, motocykle a pretekárske vozidlá obyčajne synchronizované nie sú, prípadne majú synchronizované len niektoré prevodové stupne. Trecí materiál v synchronizačnom zariadení je totiž náchylnejší na zlomenie a jednoduchosť mechanizmu bez synchronizácie zlepšuje jeho spoľahlivosť a znižuje cenu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manual transmission na anglickej Wikipédii.