Maria Aurora von Spiegel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Maria Aurora von Spiegel, rodená Fatima (1681-1733), bola osmanská milenka poľského kráľa Augusta II. Silného. Fatima bola jedna z mnohých osmanských zajatcov počas bitky v Budíne. Bola kúpená pre európske kráľovské dvory, vrátane Švédska, Poľska a Saska, kde žila ako dvorná dáma.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Počas cisárskeho sporu o Budín, ktorý začala Osmanská ríša v roku 1686, odviedli európski šľachtici množstvo ľudí do otroctva. Švédsky barón Alexander Erskine, vtedy v rakúskych službách, si vzal štyri ženy - Raziye (Roosia), Asiya (Eisia), Emine a Fatimu. Tá tvrdila, že je ženou mullaha (moslimského duchovného).

Baron Erskine sa vrátil do Švédska spoločne s Filipom Krištofom von Königsmarckom a daroval Fatimu jeho sestre, grófke Márii Aurore von Königsmarckovej. Zvyšné osmanské ženy boli pokrstené v novembri 1686 za prítomnosti kráľovského dvora. Korunný princ Karol a Aurora von Königsmarcková sa stali krstnými rodičmi Fatimy a tá bola pokrstená na Máriu Auroru podľa grófky. Osvojila si vznešené správanie, francúzštinu a stala sa spoločníčkou grófky Königsmarckovej.

Dvorná dáma[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1691 nasledovala svoju pani do Saska a Poľska, kde sa grófka Königsmarcková stala hlavnou milenkou kráľa Augusta. Maria Aurora svoju pani často sprevádzala a pútala tak na seba kráľovu pozornosť. V roku 1701 ju vystriedala. August Máriu vydala v roku 1706 za Johanna Georga Spiegela, ktorý zomrel v roku 1715.

Na rozdiel od iných kráľových mileniek, Márii Aurore August verejne vyznával lásku a za svoje uznal aj ich spoločné deti: syna Fridricha Augusta, neskôr grófa Rutowského, a dcéru Máriu Annu Katarínu.

Neskorší život[upraviť | upraviť zdroj]

Zostala dôležitou osobou kráľovského dvora aj po tom, čo skončil jej vzťah s Augustom. Keď roku 1733 zomrel, bola jej, podľa poslednej vôle, vyplatená suma 8 000 toliarov. Nie je známe kedy Maria Aurora zomrela, no posledná zmienka o nej pochádza z roku 1733.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]