Meňavkovce (Testacea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Meňavkovce (lat. Testacea, Thekamoebae, Thecamoeba) bol v starších systémoch veľký taxón (obyčajne hodnotený ako trieda alebo rad) koreňonožcov[1].

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Testacea je skupina sladkovodných koreňonožcov, vytvárajúcich schránku, a to chitinóznu alebo pseudochitinóznu. Samotný organizmus je k schránke upevnený špeciálnymi panôžkami nazývanými epipódie. Testacea sa vyskytujú vo všetkých druhoch vodných biotopov vrátane pôdy, machov, hrabanky a pod.[2]

Systematika[upraviť | upraviť kód]

Testacea sa delili buď priamo na (široko koncipované) čeľade Gromiidae, Arceliidae, Difflugiidae a Euglyphidae (takto napr. Kudo 1954), alebo sa delili na dva veľké taxóny:

  • Testacealobosia (synonymá: Testacealobosida, Testacealobosa, Testacealobosea, Testaceolobosia, Testaceolobosida, Testaceolobosa, Testaceolobosea; po slovensky loboschránkotvaré; vytvárajú lalokovité panôžky) a
  • Testaceafilosia (synonymá: Testaceafilosida, Testaceafilosa, Testaceafilosea, Testaceofilosia, (?)Testaceofilosida, Testaceofilosa, Testaceofilosea; tvoria filopódie a retikulopódie)

a až tieto dva veľké taxóny na rôzne čeľade. Zhruba od 80. rokov 20. storočia boli tieto dva veľké taxóny (Testacealobosia a Testaceafilosia) už uvádzané ako dva samostatné taxóny na dvoch rôznych miestach v systéme koreňonožcov. V súčasných systémoch (napr. Adl et al. 2018):

Dnes sa ojedinele možno stretnúť so stotožnením pojmu Testacea s len taxónom Testacealobosia.[10]

Časté rody patriace pod Testacea sú napr. meňavkovec (Difflugia), štítnačka (=bochníčka, bochnička; Arcella), hruškovka (Nebella), tŕňovka (Centropyxis), kremienok (Euglypha) a pod.[2][11]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. Pozri zdroje a systémy uvedené v článku koreňonožce a v tomto článku dole pod Systematika.
  2. a b c Testacea. In: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 285.
  3. TIRJAKOVÁ, E. Protistológia. 2010 [1] (rôzne strany)
  4. LAYBOURN-PARRY, Johanna. A Functional Biology of Free-living Protozoa. [s.l.] : University of California Press, 1984. 218 s. ISBN 978-0-520-05339-7. S. 14 a nasl..
  5. KUDO, R. R. Protozoology, 1954 [2]
  6. Aescht, E., Foissner, W.. Stamm Rhizopoda (U.-Kl. Testacealobosia, Testaceafilosia). – Catalogus Faunae Austriae. Ein systematisches Verzeichnis aller auf österreichischem Gebiet festgestellten Tierarten, Teil I a, 1989, 79 S., (Österreichische Akademie der Wissenschaften) Wien. (PDF)
  7. POKORNÝ, Vladimir. Principles of Zoological Micropalaeontology (International Series of Monographs on Earth Sciences). [s.l.] : Elsevier, 2015. 668 s. ISBN 978-1-4832-2269-1. S. 84 a nasl..
  8. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [3].
  9. Adl, S. et al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. In: Journal of Eukaryotic Microbiology.66(1) September 2018 [4]
  10. is.muni.cz, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
  11. KREJČA, Jindřich; KORBEL, Ladislav, et al. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Ilustrácie Jindřich Krejča. 3. nezm. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 50.