Meherrin (kmeň)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Územie kmeňa Meherrin okolo roku 1700

Meherrin je indiánsky kmeň patriaci do Irokézkej jazykovej rodiny. Ich jazyk bol podobný jazyku kmeňa Tuscarora a kmeňový názov Meherrin znamená "Ľudia kalnej vody".

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kmeň patril do kultúry severovýchodných lesov. Kmeň Meherrin bol poľnohospodársky kmeň usadených lovcov a zberačov. Rovnako ako ostatné kmene patriace do irokézkej jazykovej rodiny žili v priestranných dlhých domoch (longhouses), veľmi odolných voči poveternostným vplyvom. Pri dedinách ležali obilné a kukuričné polia, ako tomu bolo aj u mnohých iných kmeňov v širokej oblasti, napríklad u členov Irokézkej ligy. Ľudia z kmeňa Meherrin boli pod ochranou Irokézkej konfederácie, na rozdiel od mnohých iných kmeňov v oblasti, ktoré s ňou boli často v nepriateľskom stave.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kmeň Meherrin je prvýkrát uvedený na španielskej mape východnej Severnej Ameriky z roku 1550. Písaná história kmeňa sa ale začala 29. augusta 1650, keď anglický obchodník Edward Bland spolu s ďalšími piatimi Angličanmi, jedným indiánom z kmeňa Nottoway a jedným indiánom z kmeňa Appamatox prišli do dediny kmeňa Meherrin s názvom Cowonchahawkon, ktorá sa nachádzala na severnom brehu rieky Meherrin (Meherrin River). V blízkosti sa nachádzali ďalšie dve dediny kmeňa, Taurara a Unote.

Pôda, rieky a potoky z oblasti, kde sa dnes nachádza napríklad mesto Emporia poskytovali kmeňu Meherrin všetky zdroje, ktoré potrebovali. Voľne žijúca zver a prírodné zdroje prekračovali potreby kmeňa. Celkový počet obyvateľov kmeňa Meherrin nikdy neprekročil 600 členov.

Hoci sa písomná história kmeňa Meherrin začala vo Virgínii, netrvalo dlho a tlak kolonistov a tradiční indiánski nepriatelia ich prinútili ísť dolu riekou Meherrin do vnútra kraja Hertford (Hertford County) v Severnej Karolíne. Okolo roku 1670 postihla kmeň epidémia kiahní. Niekedy okolo roku 1706 sa usadili v ústí rieky Meherrin na území, ktoré predtým obývali indiáni z kmeňa Chowanoke. Ich počet bol už zdecimovaný. V roku 1699 ich bolo 180, z toho 50 lukostrelcov, v roku 1700 už len 150. Irokézke útoky na severné kmene, pravdepodobne na kmeň Susquehannock, okolo roku 1675 spôsobili, že niekoľko indiánov z kmeňa Susquehannock prijali príslušníci kmeňa Meherrin medzi seba. Kmeň Susquehannock ustupoval pred milicionármi z Virgínie, ktorých viedol Nathaniel Bacon.

Počas roku 1677 kmeň Meherrin a kolónia Virgínia podpísali zmluvu, ktorá vymedzila kmeňové hranice. V tom čase si na teritórium kmeňa Meherrin uplatňovala nárok Severná Karolína. Zmluvu podpísali náčelník Ununtequero a hlavný náčelník Harehannah. V roku 1680 príslušníci kmeňa Meherrin podľa zmluvy opúšťajú svoju dedinu Cowonchahawkon vo Virgínii. Opustiť Cowonchahawkon bol zo strany kmeňa veľmi dobrý strategický ťah; vyhli sa tak konfliktu s kolonistami.

Pre neustále prenikanie kolonistov na ich územie a európske ochorenia sa indiáni z kmeňa Meherrin sťahovali do okolitých močiarov a menej žiadaných oblasti kraja Hertford. V rokoch 1711 a 1712 boli spojencami Tuskarorov počas Tuskarorskej vojny.

V roku 1722 podľa zmluvy z Albany sa Irokézi dohodli na zastavení akcií proti kmeňom vo Virgínii. V roku 1757 bol kmeň Meherrin pod ochranou kmeňa Tuscarora. V roku 1761 kmeň Meherrin žije pri rieke Roanoke (Roanoke River) spolu s kmeňmi Tuscarora, Saponi a Machapunga. V roku 1802 veľa príslušníkov kmeňa Meherrin odišlo s príslušníkmi kmeňa Tuscarora na sever, kde sa pripojili k Irokézkej konfederácii, ale nie ako ďalší kmeň, ale ako súčasť kmeňa Tuscarora. Päťdesiat z nich ostalo v starej vlasti, kde boli v roku 1975 uznaní Severnou Karolínou ako kmeň.

V roku 2000 mal kmeň 500 členov.

Do súčasnosti prežilo veľmi málo umeleckých remesiel kmeňa Meherrin. Dnešní príslušníci tohto kmeňa nehovoria pôvodným jazykom.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]