Melie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sarkofág s triumfálnym pochodom Dionýza cez územie Indie, na ktorom sú zobrazené aj nymfy (Melie), Walters Art Museum

Melie alebo Meliády (starogr. Μελίαι, ΜελιᾶδεςMeliai, Meliades/iný prepis Meliádes, lat. Meliae) sú v gréckej mytológii lesné nymfy, Dryády zrodené z krvi boha Úrana a bohyne Gaie.[1]

Po prvopočiatočnom Chaose sa boh Úranos stal prvým vládcom sveta.[2] Úrana neskôr kosákom zbavil mužnosti a aj vlády najmladší z dvanástich Titanov, jeho syn Kronos. Z vytekajúcich kvapiek krvi Úrana dopadajúcich na matku Zem, bohyňu Gaiu, sa potom zrodili Melie, dryády stromu jaseň a takisto sa zrodili aj Erínye.[1]

Keď sa Kronos stal vládcom sveta, oženil sa so svojou sestrou Rheiou a mal s ňou šesť detí. Z obavy, že sa mu stane to isté čo otcovi, deti hneď po narodení zhltol.[3] Rheu to trápilo a aj keď vedela, že jej deti ako božské bytosti v jeho útrobách žijú, rozhodla sa svojho najmladšieho syna Dia zachrániť. Kronovi potom namiesto dieťaťa podala kameň zabalený do plienok a on ho zhltol. Dia následne ukrývala na Kréte v hlbokej jaskyni vo vrchu Dikté,[4] kde sa o neho starali melie, Adrasteia a Idaia. Tie ho potom kŕmili mliekom božskej kozy Amaltheie[3] a "medom" (miazgou vytekajúcej z jaseňa mannového - lat. Fraxinus omus, ktorá má v gréčtine ten istý názov ako med "méli", Gréci verili, že je darom z nebies[5]).[6][3]

V gréckych mýtoch mali Melie ako jediné z nýmf záľubu v krvi a násilí.[7] V príbehu antického autora Nonna z Panopole sa Melie pridali k vojsku boha Dionýza pri ťažení proti indickému kráľovi Dériadovi.[8]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Hesiodos, Theogonia, 176–207.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 466.
  3. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 257.
  4. Vergílius, Georgica, 4,149.
  5. Vergílius, Georgica, 4,1.
  6. Kallimachos z Kyrény, Hymnus, 1,42.
  7. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 291–292.
  8. Nonnos, Dionysiaka, 14,203-283.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]