Meno (Platón)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Meno (gr. onoma) je podľa Platóna vonkajšie spájadlo jednotlivín s ideou ich druhu, znak druhu jednotlivín, predstaviteľ tohto druhu a tak aj priamy ukazovateľ na príslušnú ideu v pomyselnom svete. Meno je predstaviteľom logického pojmu. Meno je najvýraznejším prejavom druhového pojmu, najprístupnejším prejavom logického zoskupovania jednotlivín do druhov. Význam mena ako predstaviteľa druhu sa uplatňuje aj v predikátoch. Vec má v mene svoje znamenie (SÉMEION). Meno veci je jednou zo základných podmienok poznania veci.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.