Metabolická alkalóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Metabolická alkalóza je porucha acidobázickej rovnováhy, ktorá vzniká na základe zníženia koncentrácie vodíkových katiónov v extracelulárnej tekutine (tekutine obklopujúcej bunky tela) a zvýšením pH nad 7,44,[1][2] a nadmerným príjmom alkalických látok, zvýšenými stratami chloridových aniónov alebo draselných katiónov, napríklad pri podávaní diuretík alebo zvracaní.[2]

Vznik a príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Presnú etiológiu (príčinu) metabolickej alkalózy, ak nie je známa alebo nie je zrejmá, možno čiastočne objasniť hodnotením chloridu v moči.

Metabolická alkalóza je rozdelená do 2 hlavných kategórií: reagujúca na chloridy (s chloridom v moči menej ako 10 mEq/l) a rezistentná na chloridy (s chloridom v moči väčším ako 20 mEq/l). MAL reagujúca na chloridy zahŕňa stratu vodíka cez tráviaci trakt, syndróm vrodenej chloridovej hnačky, kontrakčnú alkalózu, diuretickú terapiu, syndróm post-hyperkapnie, cystickú fibrózu a použitie exogénnych alkalotických látok. MAL rezistentná na chloridy zahŕňa retenciu bikarbonátu, posun vodíka do intracelulárnych priestorov, hyperaldosteronizmus, Bartterov syndróm a Gitelmanov syndróm.[3]

Príčiny MAL môžu byť spojené s vnútrobunkovým posunom vodíkových iónov, stratou vodíkových iónov tráviacim traktom alebo obličkami, zadržiavaním alebo pridaním bikarbonátových iónov aj objemovou kontrakciou okolo konštantného množstva známeho extracelulárneho hydrogén uhličitanu ako kontrakčná alkalóza.[4][5]

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

U osôb s metabolickou alkalózou môže byť prítomná hypoventilácia (kompenzačná), dysrytmie, závrat, parestézy, strnulosť a pálenie, hypertonicita svalov, kŕče, hypokaliémia, hypokalcémia. Kompenzačný mechanizmus: dochádza ku kompenzačnému zvýšeniu arteriálneho pCO₂ prostredníctvom hypoventilácie.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Zníženie kontraktility myokardu, arytmie, znížený prietok krvi mozgom, zmätenosť, zvýšená neuromuskulárna excitabilita, či zhoršené periférne vyprázdňovanie kyslíka.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DOBROTA, Dušan, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. 799 s. ISBN 978-80-8063-444-5. S. 575 – 583.
  2. a b Alkalóza [online]. https://beliana.sav.sk/heslo/alkaloza, 2016, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
  3. BRINKMAN, JOSHUA .E; SHARMA, SANDEEP. Physiology, Metabolic Alkalosis [online]. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK482291/, 2023, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.
  4. BRINKMAN, JOSHUA .E; SHARMA, SANDEEP. Physiology, Metabolic Alkalosis [online]. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK482291/, 2023, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.
  5. LOVÁSOVÁ, EVA. Poruchy acidobázickej rovnaváhy. http://patfyz.lf.upjs.sk/bakskriptanove/K19.pdf, Neznáme, [cit. 2023-10-24].
  6. BRINKMAN, JOSHUA .E; SHARMA, SANDEEP. Physiology, Metabolic Alkalosis [online]. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK482291/, 2023, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online.