Methuselah’s Children
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Matuzalémove deti | |
|---|---|
| Methuselah's Children | |
|
| |
| Autor | Robert A. Heinlein |
| Pôvodný jazyk | angličtina |
| Krajina vydania | USA |
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Gnome Press |
| Dátum 1. vydania originálu | 1958 |
| Literárny žáner | Sci-Fi |
Methuselah's Children je román Roberta A. Heinleina z roku 1958. V češtine vyšiel pod názvom Matuzalémovy deti. Ide o román, ktorý pôvodne vychádzal na pokračovanie v časopise Astounding Science Fiction v mesiacoch júl, august a september 1941. V roku 1958 bol rozšírený do formátu románu. Román je obvykle zaradený do Heinleinovej "histórie budúcnosti".
Príbeh
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Viktoriánsky milionár Ira Howard založil krátko pred smrťou nadáciu na podporu dlhovekosti. Nadácia vyhľadáva ľudí, ktorých starí rodičia sa dožili viac ako 100 rokov a povzbudzuje ich k manželstvu. Takisto bohato podporuje ich deti. Takto vzniká skupina dlhovekých ľudí, ktorí si hovoria "Howardove rodiny" a ktorí sa môžu dožiť aj 200 rokov. Niekoľko rokov pred udalosťami knihy sa rodiny rozhodli vyjsť z utajenia, ale namiesto pozitívneho prijatia sa stali objektami nenávisti. Bežní obyvatelia si myslia, že vlastnia špeciálnu procedúru na predĺženie života. V tomto období sa na scénu vracia Lazarus Long, najstarší z dlhovekých.
Potom, ako rodiny odhalia plán na ich uväznenie s cieľom získať recept na predĺženie života, prípadne ich zničiť, Lazarus naplánuje útek s experimentálnou kozmickou loďou, vybavenou špeciálnym pohonom, ktorý umožňuje rýchlosť vyššiu (blízku?) ako rýchlosť svetla. Priblížia sa k najbližšej hviezde typu G, ktorá má obývateľnú planétu s humanoidmi, ktorí sa nazývajú Jocara. Títo humanoidi ľudí privítajú a umožnia im kolonizáciu. Centrom života Jocara je uctievanie božstiev a vedú ľudí k podobnému rozhodnutiu. Po drastickom stretnutí jedného z ľudí s "božstvom", Lazarus Long príde na omyl, ktorý spočíval v ich mylnom predpoklade, že humanoidov považovali za najvyššie bytosti. Popritom sú iba čímsi podobným domestikovaným zvieratám a skutočným vrcholom tvorstva sú "bohovia". Po veľmi krátkom čase sú práve týmito bytosťami odoslaní na ďalšiu planétu, ktorá je podobná a je obývaná malými bytosťami s kolektívnym vedomím, ktoré dokážu vedome ovládať svoje prostredie. Ľudia majú na planéte život plný blahobytu, ale dve udalosti zmenia ich postoj: druhý najstarší človek, Mary Sperlingová sa zjednotí s mysľou planéty a tým získa "nesmrteľnosť" a neskôr bytosti geneticky upravia novonarodené dieťa Marion Schmidt. Toto rozdelí kolonistov na dve skupiny - jedna sa rozhodne zostať a druhá sa vráti späť na Zem. Keďže sa kolonistom podarilo pomocou obyvateľov planéty vyriešiť problém nadsvetelnej rýchlosti, vracajú sa na Zem v oveľa kratšom čase. Napriek tomu na Zemi uplynulo vyše 75 rokov. Po počiatočných obavách sa kontaktujú s obyvateľmi; ľudstvo medzitým vyriešilo problém dlhovekosti a Zem zápasí s preľudnením. Preto privítajú technológiu kozmického pohonu a otvorí to dvere pre kolonizáciu vesmíru.