Michail Vladimirovič Mišustin
| Michail Mišustin | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| Predseda vlády Ruskej federácie | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 16. januára 2020 | ||||||||
| ||||||||
| Riaditeľ Federálnej daňovej služby Ruskej federácie | ||||||||
| V úrade 6. apríl 2010 – 16. január 2020 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 3. marec 1966 (58 rokov) Lobňa, Moskovská oblasť, Sovietsky zväz | |||||||
| Politická strana | Jednotné Rusko | |||||||
| Alma mater | Moskovský inštitút obrábacích strojov | |||||||
| Národnosť | ruská | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Michail Mišustin na government.ru | ||||||||
 | Michail Vladimirovič Mišustin (multimediálne súbory) | |||||||
Michail Vladimirovič Mišustin (rus.: Михаил Владимирович Мишустин, * 3. marec 1966, Lobňa, Moskovská oblasť, Sovietsky zväz) je ruský politik a ekonóm. Od 16. januára 2020 predseda vlády Ruskej federácie. Od 21. decembra 2020 člen Štátnej rady Ruskej federácie.
Vedúci Federálnej agentúry pre riadenie špeciálnych ekonomických zón (2006-2008). Vedúci Federálnej daňovej služby Ruskej federácie od 6. apríla 2010 do 16. januára 2020.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v meste Lobňa v Moskovskej oblasti. Jeho otec pracoval v bezpečnostnej službe letiska Šeremetevo. Jeho matka pracovala v medicínskej službe letiska.
Po absolvovaní povinnej školskej dochádzky bol v roku 1983 prijatý na diaľkové štúdium na Moskovský inštitút obrábacích strojov (tzv. Stankin). Neskôr prešiel na denné štúdium. V roku 1989 ukončil štúdium v odbore „počítačom podporované konštrukčné systémy“ (CAD) a získal kvalifikáciu systémového inžiniera. V roku 1992 ukončil postgraduálne štúdium a získal titul kandidát vied. Následne pôsobil ako riaditeľ testovacích laboratórií. V rokoch 1995–1996 riadil neziskovú organizáciu.[1]
V roku 1998 nastúpil do ruskej štátnej správy. Najskôr pôsobil vo Federálnej daňovej službe, neskôr v štruktúrach iných ministerstiev a štátnych agentúr. Najmä v oblasti výberu daní dosiahol niekoľko úspechov – podarilo sa mu napríklad dokončiť elektronizáciu a prepojenie ruskej daňovej infraštruktúry. Iná štátna agentúra pod jeho vedením realizovala komplexné ocenenie pôdy v celej Ruskej federácii, čo umožnilo zavedenie jednotnej dane z pozemkov v celej krajine.
V roku 2003 Mišustin obhájil kandidátsku prácu z ekonómie na tému Mechanizmus štátnej daňovej administrácie v Rusku (Механизм государственного налогового администрирования в России).
V roku 2008 dobrovoľne opustil štátnu službu a vstúpil do súkromnej sféry. Najvýznamnejším sa stal jeho post v investičnej skupine UFG Asset Management, v ktorej dva roky pôsobil ako riadiaci partner skupiny. Jedná sa o jednu z najväčších investičných skupín v Rusku.[2] V roku 2010 sa vrátil do verejnej sféry a bol postavený na čelo Federálnej daňovej služby, ktorá pod jeho vedením a s využitím analytických metód zefektívnila výber daní, zefektívnila daňové kontroly, sprísnila boj proti neoprávnenému vráteniu DPH a aj naďalej elektronizovala svoj chod a služby občanom, vrátane zavedenia komplexného systému elektronickej evidencie tržieb. V roku 2010 zároveň získal veľký doktorát z ekonómie na tému Stratégia tvorby zdaňovania majetku v Rusku (Стратегия формирования имущественного налогообложения в России).
Po rezignácii Dmitria Medvedeva z postu predsedu vlády Vladimir Putin navrhol na tento post Mišustina.[1] 16. januára 2020 schválila vymenovanie Mišustina do funkcie predsedu vlády Štátna duma Ruskej federácie.
Mišustin bol kritizovaný kvôli podozrivému majetku jeho manželky, ktorá patrí podľa výšky priznaného majetku medzi najbohatšie manželky ruských vysokopostavených politikov.[3] Vzhľadom na jeho dlhodobé pôsobenie v štátnej správe, ktoré je nezlučiteľné s podnikateľskými aktivitami, ako aj pomerne nevýznamný biznis jeho manželky, existujú odvôvodnené predpokaldy, že jej majetok predstavuje legalizované peniaze z korupcie jej manžela.[4]
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa Mišustin vyhýbal hodnoteniu vojnovej situácie a podľa komentátorov sa skôr pridal na stranu vyčkávajúcich, ktorí ju oficiálne nepodporujú ani nekritizujú, ale čakajú ako sa situácia vyvinie.[5]
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
Michail Mišustin je ženatý s podnikateľkou Vladlenou Jurjevnou Mišustinovou a má troch synov (Alexej, Alexandr, Michail).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b TASR. Novým ruským premiérom sa stal Michail Mišustin. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-01-16. Dostupné online [cit. 2022-02-26]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Novým premiérom Ruska je Michail Mišustin. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-01-16. Dostupné online [cit. 2022-02-26].
- ↑ Premier-ministr kak konservativnyj investor / Премьер-министр как консервативный инвестор [online]. kommersant.ru, 2020-01-19, [cit. 2022-02-26]. Dostupné online.
- ↑ Kde vzala Mišustinova manželka 800 milionů rublů, ptá se nového premiéra opozičník Navalnyj [online]. forum24.cz, [cit. 2022-02-26]. Dostupné online.
- ↑ SVITÁK, Matěj. Strana války, strana míru a strana ticha. Kremlologové analyzují rozložení sil v Moskvě [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-06-21]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Vladimirovič Mišustin
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Michail Mišustin na českej Wikipédii a Мишустин, Михаил Владимирович na ruskej Wikipédii.