Mikulovský mier
Mikulovský mier bola mierová zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 31. decembra roku 1621 medzi vyslancami rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda II. Habsburského a sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena v meste Mikulov. [1] Mierová zmluva nadobudla konečnú platnosť dňa 6. januára roku 1622 opäť v Mikulove. [2]
Mierová zmluva deklarovala to, že práve sedmohradské knieža menom Gabriel Betlen získal pod vládu územie siedmich východouhorských stolíc ako tzv. Partium. Okrem týchto území získal panovnícku moc nad dvomi sliezskymi kniežatstvami Opole a Racibórz.
Povstaleckým vojakom bola zo strany cisára Ferdinanda II. sľúbená amnestia. V prípade vojenského útoku zo strany armád Osmanskej ríše mala byť sedmohradskému kniežaťovi Betlenovi poskytnutá vojenská podpora zásluhou cisára. [3]
O niekoľko mesiacov neskôr, presnejšie dňa 20. marca roku 1622, vrátil Gabriel Betlen svätoštefanskú korunu a insígnie späť na Prešporský hrad. [4]
Sedmohradské knieža Gabriel Betlen bol však s výsledkami mierovej zmluvy napokon sklamaný. Roku 1623 tak začal novú vojenskú výpravu. [5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KRŠAK, Pavol. (2015). Ottov historický atlas Slovensko. 3. vyd. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7360-834-7.
- MRVA, Ivan – SEGEŠ, Vladimír. (2012). Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-586-5.
- TURČAN, Vladimír et al. (2007). Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: Slovart, s.r.o. 978-80-8085-596-3.
- SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-5611-8.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7.
- ↑ TURČAN, Vladimír et al. Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava : Slovart, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-8085-596-3. S. 172.
- ↑ MRVA, Ivan; SEGEŠ, Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, a.s, 2012. ISBN 978-80-8046-586-5. S. 173.
- ↑ KRŠAK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 3. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o, 2015. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 201.
- ↑ TURČAN, Vladimír et al. Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava : Slovart, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-8085-596-3. S. 172.
- ↑ SEGEŠ, Vladimír et al. Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s, 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 131.