Mimikálna chobotnica

Mimikálna chobotnic

Mimikálna chobotnica (lat. Thaumoctopus mimicus) patrí do kmeňa mäkkýšov, triedy hlavonožcov a radu osmonožcov. Jej hlavnou charakteristikou je schopnosť imitovať s veľkou jednoduchosťou približne 15 morských druhov. Tento zaujímavý živočích bol objavený skupinou vedcov v roku 1998 na pobrežiach ostrova Sulawesi v Indonézii. Prvýkrát mimikálnu chobotnicu videl rybár a bola označená za prvý druh schopný prevziať charakteristiky niekoľkých vodných živočíchov. Prvý vedec, ktorý skúmal tohto mäkkýša bol Mark Norman, ktorý zdôvodňuje, že najzaujímavejšie na danej chobotnici je jej schopnosť vedieť rozlíšiť, za akého morského tvora sa má vydávať, aby pred možným predátorom vzbudila väčšiu hrozbu.

Morfologické vlastnosti

Mimikálna chobotnica meria približne 60 cm a na jej tele sú prúžky sivastých farieb a farieb žltého odtieňa. Čo sa týka ostatných fyziologických charakteristík, mimikálna chobotnica je identická s ostatnými chobotnicami, takže jediný ich rozdiel je v osobitnom správaní. Za podstatné treba považovať to, že imitácia, ktorej je chobotnica schopná nie je náhodná a pozorovaním sa zistilo, že chobotnica sa dokáže presne premeniť na predátora, ktorý ju pozoruje. Mimikálna chobotnica má 8 chápadiel, na ktorých sa nachádzajú dva rady prísaviek. Jej ramená sú orientované na stredovú časť tela: hlavu, v ktorej sa nachádza mozog a tri srdcia. Dve srdcia pumpujú krv do žiabier a tretie srdce pumpuje krv do zvyšku tela. Mimikálna chobotnica sa chráni atramentom, ktorý vypúšťa z tela. Dôležité je vedieť, že každé jedno chápadlo je odkázané na menší mozoček, ktorý je prepojený s hlavným mozgom, čo spôsobuje samostatné ovládanie každej jednej končatiny.

Je však nevyhnutné vziať do úvahy, že pevnosť mimikálnej chobotnice, absencia kostí a jej flexibilita sú životné dôležité, vďaka čomu môže jednoducho tvarovať telo, aby jej imitácie boli úspešné. Navyše všetky tieto vlastnosti jej umožňujú spojiť končatiny a v niektorých situáciách prejsť aj veľmi malé diery, aby sa tak mohla schovať.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie mimikálnej chobotnice je rovnaké ako pri klasickej chobotnici, to znamená, že tretie samčie chápadlo je sexuálny orgán, ktorý vloží do samičej kloaky, ona následne vezme vajíčka a uloží ich do dier na dne. Samček, ktorý sa chce páriť sa čo najviac priblíži k samičke, aby mohol natiahnuť rameno a vložiť ho do plášťovej dutiny samičky. V priebehu dvoch týždňov sa vytvorí okolo 150 000 vajíčok a každé jedno je pokryté transparentnou membránou. Samička chráni vajíčka 50 dní až do narodenia mláďat, ktoré potom počas jedného mesiaca plávajú na povrchu, tvoria súčasť planktónu a následne sa ponoria do hlbín, kde začínajú normálny život.

Miesto výskytu

Chobotnica obýva tropické moria v juhovýchodnej Ázii (presnejšie miesta, ktoré sa nazývajú Koralový trojuholník v juhovýchodnej Ázii). Väčšinu života trávia mimikálne chobotnice tým, že sa schovávajú medzi sutiny a skaly.

Potrava

Mimikálna chobotnica priláka svoju korisť rýchlymi pohybmi jedným z ramien, pričom korisť verí tomu, že rameno je červík. V niektorých prípadoch sa šúchaním priblíži k zvieraťu a nakoniec rýchlo zaútočí. Vo všeobecnosti sa tento zaujímavý živočích živí kôrovcami a inými mäkkýšmi.

Správanie

Je dôležité vedieť, že hlavný a skoro jediný rozdiel medzi mimikálnou chobotnicou a ostatnými živočíchmi jej druhu je správanie, takže vydávanie sa za iného živočícha nezvykne byť sporadické a náhodné, ale mimikálna chobotnica sa rozhodne nadobudnúť formu a vlastnosti iného morského živočícha preto, aby unikla pred predátorom.

Príklady živočíchov, ktoré napodobňuje

Niektoré zo živočíchov, ktoré imituje sú:

Morský had: mimikálna chobotnica je schopná schovať pod piesok väčšinu svojho tela, pričom viditeľné je iba jedno jej chápadlo, ktoré pripomína hada s čiernymi pásikmi.

Jedovatý krídlovec ohnivý: pre nadobudnutie podoby tohto živočícha, chobotnica pozvoľna roztiahne svoje končatiny. Jej chápadlá sa skutočne veľmi podobajú na ostne ryby.

Jedovatý jazyk zebrovitý: chobotnica roztiahne všetky svoje ramená pred telo, pričom tak nadobudne oválnu podobu.

Medzi ďalšími napodobňovanými živočíchmi sú kraby, morské mušle, raje, medúzy, morské sasanky, ploské ryby a morské hviezdice.

Niektoré štúdie o jej správaní

Najzaujímavejšie na tejto chobotnici nie je iba schopnosť obmieňať farby, ale aj schopnosť drasticky a rýchlo meniť formu. Jednou z najvýraznejších zvláštností je, že vo veľa prípadoch sa tento živočích snaží byť viditeľnejší pred svojím predátorom, akoby by sa mal sfarbiť do farieb prostredia a presne tým skúša imitovať živočícha, ktorý sa živí takým morským jedincom, ktorý naň číha. Niektorí vedci považujú tieto prejavy adaptácie za niečo, čo vzniklo ako potreba vystrašiť ostatné živočíchy na to, aby si chobotnica zaistila prežitie.

Napriek tomu, jednou z najväčších zvláštností pre vedcov je pochopiť tomu, ako a prečo táto chobotnica nadobudla nové schopnosti a najmä ako ich rozvinula. Doktorka Christine Huffand z Conservation International v Indonézii je jednou z odborníčok, ktorá skúma tohto zaujímavého živočícha a hovorí ,,Spríbuznené živočíchy T. mimicus používajú bledé farby a maskovanie na to, aby sa úspešne skryli pred predátormi“ a následne si kladie otázku: ,,Prečo T. mimicus na seba upozorňuje a opakovane prestáva využívať dedičné maskovanie svojich predkov, ktoré mení za nový a odvážny model?“

Po istých štúdiách jej DNA, výskumníci dospeli k záveru, že jej schopnosť plávať ako ploská ryba s iba jednou jej končatinou zdedila po predkoch rovnako ako jej farebné odtiene. Pokiaľ ide o prežitie, rovnako sa verí, že jej schopnosť napodobňovania je nanajvýš výhodná, takže imitovať jedovaté ploské ryby dokáže presvedčiť jej predátorov, že bude lepšie upustiť od útoku.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pulpo mimético na španielskej Wikipédii.