Mister Scrooge (opera)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Mister Scrooge je slovenská opera Jána Cikkera.

Autor skomponoval operu Mr. Scrooge ako svoj tretí opus tohto žánru. Dokončil ju roku 1959 a konečný titul zmenil z pracovného názvu Tiene. Námetom sa mu stala novela Vianočná koleda Charlesa Dickensa. Svetovú premiéru mala v roku 1963 v nemeckom Kasseli pod názvom Večer, noc a ráno, československá premiéra bola toho istého roku v bratislavskom SND už s názvom Mr. Scrooge.

Libreto si tu po prvý raz urobil sám autor. Igor Vajda konštatuje: „Hoci zásluha skladateľovho spolupracovníka básnika Jána Smreka o výslednú podobu libreta je nesporná, základná koncepcia je zjavne Cikkerovým dielom.“

Medzi Rozsudkom a Mr. Scrooge-om je tiež postrehnteľných niekoľko podobností hoci ich delí 20 rokov skladateľovej plodnej práce.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Operu rozdelil do troch dejstiev, štyroch obrazov, 1. a 2. obraz tvoria 1. dejstvo. 1. obraz využil autor na vykreslenie charakteru Scroogea (barytón). Je to starý ziskuchtivý žgrlož (čo je vlastne preklad anglického slova scrooge) a úžerník, ktorý vedel každého vysať, a „malého, nepatrného dobráčiska Boba (tenor) – Scroogovho pisára. Scrooge sa vysmieva z Vianoc, odmieta ich, pritom má však vidiny svojho zomretého spoločníka Marleyho. Pohrozí Bobovi stratou miesta, ak si bude pridávať uhlie do svojej tlejúcej piecky, vykazuje svojho synovca Freda (tenor), ktorý ho prišiel pozvať na štedrovečernú večeru, odháňa aj rehoľné sestry (mezzosprán), ktoré prišli prosiť o príspevok pre chudobných, so slovami „keď nemajú (prostriedkov), nech sa neveselia, a nech ani nežijú“, čo mu neskôr pripomenie Marleyho duch. Útočí na koledníčka (soprán), no pri odchode zo svojej pracovne sa mu zjaví veľká vidina Marleyho tváre (projekcia), ktorá zažnutím svetla mizne. Celým týmto obrazom mu pri jeho vidinách ako sa ozvena ozýva zbor tenorov za scénou.

1. a 2. obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Sú attaca prepojené medzihrou. Ako uvádza režisérska poznámka: „(2.obraz) odohráva sa niekoľko minút po udalostiach prvého obrazu. Scéna predstavuje ulicu zahalenú hmlou... v ktorej akoby sa pohybovali tiene“. Scénu otvára zbor v orchestri, polyfonicky spievajúc text umrlcov, ktorý pravdepodobne pochádza práve z pera Jána Smreka (verše sú periodické v slabikách a rýmujú sa). Na scénu prichádza Scrooge zaplavený hmlou, vzápätí však mu zjavuje Marley (bas), ktorý čiastočne so sprievodom zboru vyčíta Scroogeovi všetky jeho neľudské vlastnosti a vyzýva ho k náprave. Vidinu Marleyho strieda vidina koledníčka z 1. obrazu a ďalších troch koledníčkov, spievajúcich v harmonickom spracovaní tradičnú anglickú vianočnú koledu „Svätý Václav, dobrý kráľ“. V koledníčkovi a staršej žene spoznáva Scrooge seba ako chlapca a svoju matku. Z miesta, kde zmizli sa vynárajú dve rehoľnice a jedna z nich opakuje tie isté slová ako v 1. obraze. Scroogea akoby nevideli a ten sa snaží získať ich ľútosť poukazovaním na svoju chorobu a je ochotný dať im príspevok pre charitu. Po ich zmiznutí sa snaží racionálne uvažovať, v čom ho vyruší vidina jeho zosnulej snúbenice Mary. Tá tiež poukazuje na Scroogeovu zmenu lásky k nej na lásku k peniazom. V geste znázorňujúcom preskakovanie zábradlia a vrhnutie sa do rieky ju Scrooge zastaví a za sprievodu zboru (stále z ochestra) odchádzajú spolu domov.

3. obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako v Rozsudku tvorí celé jedno dejstvo a je v ňom najviac skoncentrovaný dejový posun imaginárnymi výstupmi a časovými predelmi na scéne, kde je stále prítomná realita Scroogea a výjavy dejúce sa na iných miestach a inom čase. Javisko na začiatku scény predstavuje spálňu v byte Scroogea. Sem vstupuje Scrooge, hovoriaci k neexistujúcej Mary a presvedčený, že spí, zaspáva aj on. Vtom bledomodrá žiara osvetlí Mary pri obloku. Ľutuje hľadiac na Scroogea jeho emocianálny chlad, čo umocňuje mužský zbor (za scénou) na ten istý text amo v predošlom obraze. Počas tohoto výstupu autor požaduje úplné zhasnutie svetiel na javisku. To preruší smiech z pozadia javiska a ostré svetlo osvetlí Freda a jeho ženu Kate (soprán) s troma pármi ľudí, veseliacich sa pri štedrovečernom stole. Spálňa, Scrooge, aj Mary ostávajú neosvetlení v tme. Fred a Kate s dvoma hosťami (alt a bas) spievajú variáciu na koledu „Svätý Václav“. Fred napokon v rozhovore s Kate tiež ľutuje Scroogeovu citovú vyprahnutosť. Následne sú osvetlení Scrooge a Mary každý na opečnej strane rampy, zvyšok scény je neosvetlený. Scrooge sa jej vyznáva vyznáva zo svojej mylnej mienky o svojom synovcovi, je dojatý jeho súcitom. Scéna sa mení na sviatočný stôl v Bobovej rodine – Scrooge a Mary opäť miznú. Pri stole je Bobova žena Jennifer (mezzosoprán) a štyri deti. Neskôr prichádza aj Bob aj jeho dcéra Marta (soprán). Bob tiež pri slávnostnom vianočnom prípitku, napriek protestom svojej ženy spomína na Scroogea a ďakuje mu. Túto scénu zasa vystriedajú vpredu na rampe Scrooge a Mary. Scrooge sa rozplýva nad Bobovou dobrosrdečnosťou, Mary však počas jeho monológu mizne, vtedy sa opäť vynára Marley. Pripomína Scroogeovi jeho kruté slová z 1. obrazu a vytvára mu scénu, v ktorej, na vyvýšenom mieste javiska, kde sa odohrávali všetky predelové scény, Bob, jeho žena a Marta stoja pri stole oblečení do čiernych tuník, Bob držiac barličku svojho chorého syna Tima, ktorého smrť oplakávajú. Práve Marley obviňuje Scroogea, že svojím počínaním zapríčiňuje smrť iných. Scrooge sa bráni, ponúka celý svoj majetok na Timovu záchranu. Marley však poukazuje na pominuteľnosť pozemského bohatstva vykresľujúc mu ďalšiu scénu, v ktorej sa na tradičnom vyvýšenom mieste objaví posteľ, na ktorej leží mŕtvola, predstavujúca Scroogeovo telo. Okolo nej pobehuje skupinka zlodejov – Kreithová (soprán), Dilberová (alt) a ujo Jožo (tenor), ktorí si rozdeľujú bez okolkov korisť po Scroogeovi – posteľné záclony, paplón, košeľu. Neviditeľný Scrooge iba s hrôzou prihliada, a keď sa opäť sám ocitá „mátožne osvetlený“, obklopujú ho „tiene, príšery, výčitky (!) a dorážajú do neho.“ Je to „balet neurčitých postáv a tvarov“. (Podobne ako v Rozsudku tu autor kulmináciu scérnu a fantastickosť znásobuje baletom, ku ktorému podáva iba neurčitý popis, čo zas na druhej strane dáva možnosť realizácie režisérovi alebo choreografovi.) Sscrooge sa beznádejne bráni svojej vidine, scéna vrcholí pridaním sa zboru na tradične veršovaný text a balet „ako mŕtveho“ Scroogea vynáša na vyvýšené miesto, kde stoja mŕtvi Marley, Mary a Tim s barličkou.

4. obraz (3. dejstvo)[upraviť | upraviť zdroj]

Uvádza predohra, v rámci ktorej opona odhaľuje scénu presne ako na začiatku predošlého obrazu – spálňu Scroogea. Celý tento obraz je monológom Scroogea, ktorý po blúznivej noci dospieva k obráteniu v lepšieho človeka. Nachádza svoje posteľné záclony nepoškodené, zisťuje tiež, že Mary, ktorú prikrýval vo foteli bol len prelud. Scrooge naplňuje čaro Vianoc. Nadeľuje príspevok pre chudobných, spíše svoj závet, kde v rovnakej miere odkazuje svoj majetok Bobovi a Fredovi. Po koledníčkovi, ktorého vyhnal v 1. obraze posiela list so závetom Bobovi, a so želaním vselých Vianoc všetkým ľuďom v blaženosti klesá a umiera. Tak ho nachádza Bob, ktorý mu však môže už iba zatlačiť oči. Záverečné posolstvo prednáša neviditeľný zbor: „Zraňuj, tieň smrti, zraňuj, dobré činy však nezraníš!“

Citáty[upraviť | upraviť zdroj]

Aj pri tejto opere autor vyjadril svoje pohnutie pre zhudobnenie Dickensovej novely: „Ako vo svojich predošlých operách aj v tejto sa opäť vyznávam zo svjej viery v dobrú podstatu človeka, z viery, že niet absolútne zlého človeka a že i ten najhorší sa pod vplyvom rôznych impulzov môže zmeniť v človeka statočného“.