Mozgová kôra
Mozgová kôra (po lat. cortex cerebri) je sivá hmota v krajnej časti koncového mozgu (v širšom zmysle aj mozočka, čiže celý kortex – pozri mozočková kôra).
Je hrubá 2–5 mm. Tvorí ju 13-15 miliárd neurónov, z ktorých každý vytvára asi 5 000 synapsií (neurónových spojení). Povrch kôry je poprehýbaný do závitov, tzv. gyrifikácia kôry, čo zväčšuje plochu až na 2 200 cm². Je to najvyššie riadiace centrum organizmu. V prípade človeka má analytickú a syntetickú schopnosť.
Mozgová kôra koncového mozgu sa skladá zo 6 vrstiev nervových buniek. V kôre sa nachádzajú väčšie alebo menšie oblasti, nazývané projekčné kôrové centrá, do ktorých vstupujú informácie z receptorov. Tu sa analyzujú, syntetizujú a na základe týchto pochodov sa prijímajú rozhodnutia o forme reakcie. Okrem senzorických kôrových oblastí sú tu aj motorické centrá, ktoré riadia vôľové, vedomé pohyby, formuje sa tu vedomá činnosť. Vedomá činnosť je výsledkom myslenia, ktoré je produktom kôry v mozgu.
Okrem uvedených kôrových centier tvoria rozsiahlejšiu časť kôry asociačné oblasti, ktoré umožňujú prepojenia rôznych častí mozgovej kôry a tým koordináciu senzorických funkcií s motorickými činnosťami. Napríklad v minulosti sa hovorilo o Brocovom centre reči. No dnes sa vie, že fenomén reči sa ovláda z 5 oblastí. Brocovo centrum ovláda iba motorickú zložku reči a až asociovaním činností týchto centier sme schopní nielen hovoriť, ale aj hovorené vnímať a chápať. Hoci je stavba obidvoch hemisfér rovnaká, u každého jedinca je jedna z nich dominantná. U pravákov prevláda ľavá hemisféra u ľavákov pravá. Zistili sa aj rozdiely v dominancii hemisfér medzi mužmi a ženami, ktoré sa prejavujú napr. tým, že u žien je silnejší rozvoj verbálnych prejavov a predstavivosti, u mužov je to priestorová predstavivosť a schopnosť logického myslenia.