Multiplex (spôsob prenosu)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Multiplex je spôsob či princíp prenosu signálov (napr. telefónnych hovorov, telegrafných signálov, televízneho vysielania, rozhlasového vysielania, počítačových dát či internetového obsahu), pri ktorom dochádza k súčasnému viacnásobnému využívaniu jedného prenosového prostredia či časti spojovacieho zariadenia (vedenia, kábla, vzduchu). Prenos, pri ktorom sa využíva multiplex, sa nazýva multiplexný prenos.

Druhy[upraviť | upraviť kód]

  • priestorový multiplex (angl. SDM - Space Division Multiplex)
  • frekvenčný multiplex (kmitočtový multiplex; angl. FDM - Frequency Division Multiplexing): tu je prenosovým médiom (elektromagnetické) vlnenie, každý informačný kanál ma pridelenú inú frekvenciu (klasickým príkladom sú rozhlasové stanice)
  • vlnový multiplex (angl. WDM - Wavelength Division Multiplex): s použitím rôznych vlnových dĺžok
  • časový multiplex (angl. TDM - Time Division Multiplexing): informačné kanály si striedajú prenosové médium vo veľmi krátkych časových intervaloch (na tomto princípe funguje väčšina internetových prenosov)
  • štatistický multiplex (angl. STDM - Statistical Time Division Multiplexing)
  • kódový multiplex (angl. CDM - Code Division Multiplexing): zakódované dáta príjemcovým kódom prijímajú všetci, každý príjemca má svoj kód a len ten jeden so správnym kódom vie, že sú určené preňho a len on ich rozkóduje (takto fungujú mobilné telefóny)