Multiplex (spôsob prenosu)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Multiplex je spôsob či princíp prenosu signálov (napr. telefónnych hovorov, telegrafných signálov, televízneho vysielania, rozhlasového vysielania, počítačových dát či internetového obsahu), pri ktorom dochádza k súčasnému viacnásobnému využívaniu jedného prenosového prostredia či časti spojovacieho zariadenia (vedenia, kábla, vzduchu). Prenos, pri ktorom sa využíva multiplex, sa nazýva multiplexný prenos.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • priestorový multiplex (angl. SDM - Space Division Multiplex)
  • frekvenčný multiplex (kmitočtový multiplex; angl. FDM - Frequency Division Multiplexing): tu je prenosovým médiom (elektromagnetické) vlnenie, každý informačný kanál ma pridelenú inú frekvenciu (klasickým príkladom sú rozhlasové stanice)
  • vlnový multiplex (angl. WDM - Wavelength Division Multiplex): s použitím rôznych vlnových dĺžok
  • časový multiplex (angl. TDM - Time Division Multiplexing): informačné kanály si striedajú prenosové médium vo veľmi krátkych časových intervaloch (na tomto princípe funguje väčšina internetových prenosov)
  • štatistický multiplex (angl. STDM - Statistical Time Division Multiplexing)
  • kódový multiplex (angl. CDM - Code Division Multiplexing): zakódované dáta príjemcovým kódom prijímajú všetci, každý príjemca má svoj kód a len ten jeden so správnym kódom vie, že sú určené preňho a len on ich rozkóduje (takto fungujú mobilné telefóny)