Muzeálna zbierka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Muzeálna zbierka je súbor viacerých zbierkových predmetov. Múzeá majú veľký význam pre ľudí prítomnosti a budúcnosti z hľadiska výberu a zachovania autentických predmetov reality. Zbierky sú nevyhnutným predpokladom fungovania múzea. Pre tvorbu zbierok existujú rôzne dôvody. Okrem typického ľudského zbierania, hromadenia a uchovávania môžu byť zbierky výrazom poznania vecí, reprezentatívnosti, túžby po moci a sociálnej prestíži. Zbierky sa musia spravovať podľa spoločenských požiadaviek doby.

Muzeálny zbierkový predmet[upraviť | upraviť zdroj]

Muzeálny zbierkový predmet je základom a najelementárnejšou jednotkou muzeologickej činnosti. Ide o dvoj a trojrozmerné pozostatky prírody (naturfakty) alebo spoločnosti (artefakty). Sú prvotným prameňom vedomostí o konkrétnej skutočnosti. To znamená, že prostredníctvom týchto predmetov sa môžeme oboznámiť s prostredím a dobou s ktorými sú späté. Teda, keď zistíme na čo predmety slúžili, kto ich vyrábal, kto ich používal a kedy to bolo, lepšie pochopíme skutočnosť, ktorú tieto predmety pre nás predstavujú.

Metódy nadobúdania a vyraďovania zbierok[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže budovanie zbierok sa stále vyvíja je neskutočne dôležitá aj ich aktualizácia, čiže pohyb zbierok. Pohyb zbierok označuje všetky zmeny vo veľkosti a zložení zbierkového fondu, ktoré nastávajú akcesiou (nadobúdaním) a deakcesiou (vyraďovaním).

Akcesia predmetov sa uskutočňuje:

  • zberom
  • záchranou
  • výskumom
  • prenesením
  • venovaním
  • odkazom (závetom)
  • výmenou
  • kúpou

Deakcesia predmetov sa uskutočňuje:

  • prenesením
  • predajom
  • opotrebovaním
  • zničením

Elektronizácia evidencie a dokumentácie muzeálnych zbierok[upraviť | upraviť zdroj]

Pri práci v múzeu sa využíva do 80. rokov systém prvostupňovej evidencie a druhostupňovej evidencie(katalogizácie zbierok) prostredníctvom katalogizačných kariet. Pre krajiny západnej Európy a USA sa spracovanie zbierkových predmetov pomocou výpočtovej techniky začína uplatňovať skôr ako v 80. rokoch, naopak u nás sa výpočtová technika využíva až od začiatku 80. rokov. Výhoda tohto automatizovaného systému sa zakladá na fyzickej úspornosti katalogizačnej práce, mnohostrannej kontrole, doplňovaní získaných údajov, ich aktualizácií, rýchlom vyhľadávaní záznamov o zbierkach.

Počas 70. a 80. rokov sa začala riešiť centrálna evidencia všetkých zbierkových predmetov múzeí, no k jej uplatneniu prišlo až v 90. rokoch. Napomohlo k tomu rozvoj technických podmienok vďaka počítačom a vyškolenie pracovníkov. Spracovanie zbierok za pomoci počítačov je založené na administratívno-evidenčnej podobe a vedecko-dokumentačnej.

V dnešnej dobe na Slovensku sa pre spracovanie zbierkových predmetov využíva systém Automatizovaný múzejný informačný systém AMIS. Prvostupňová evidencia sa opiera o Smernice MK SSR pre správu zbierok v múzeách a galériách z roku 1972 a obsahuje 21 prípadne 24 informačných položiek. Druhostupňová evidencia sa opiera o spracovanie informácií odborného zamerania.

Aj v rámci AMIS sú isté rozdiely pri jeho používaní v múzeách. Napríklad pre historické zbierky sa používa AMIS modul História, v jaskyniarstve CAVIS, pri umeleckých zbierkach ARTWORK.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Waidacher, Friedrich: Príručka všeobecnej muzeológie. SNM Bratislava 1999, 477 s.
  • Mruškovič, Štefan-Darulová, Jolana-Kollár, Štefan: Múzejníctvo, muzeológia a kultúrne dedičstvo. Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2005, 254s. ISBN 80-8083-160-2