My Generation (pieseň)

„My Generation“ je skladba britskej rockovej skupiny The Who, ktorá sa stala hitom a jednou z ich najznámejších piesní. V roku 2004 ju časopis Rolling Stone dal na jedenáste miesto svojho zoznamu 500 najlepších piesní všetkých čias a televízny kanál VH1 jej v svojom zozname stovky najlepších rokenrolových skladieb udelil trinástu pozíciu. Televízny kanál VH1 jej v roku 2009 dal aj 37. pozíciu medzi najlepšími hard rockovýcmi skladbami. Pieseň patrí aj vyvoleným medzi „500 skladbami, ktoré formovali rock and roll“, zoznamu, ktorý je vymenovaný v Rokenrolovej sieni slávy. Skladba je vďaka svojmu „historickému umeleckému významu“ taktiež uvedená do siene slávy Grammy (Grammy Hall of Fame).

Skladba vyšla ako singel 5. novembra 1965 a dosiahla v britských singlových rebríčkoch druhú priečku. Bola to najvyššia pozícia, ktorú singel od kapely Who v Spojenom kráľovstve dosiahol. V spojených štátoch sa singel dostal v dobe svojho vydania na 74. pozíciu. Skladba „My Generation“ vyšla v roku 1965 aj na debutovom štúdiovom albume kapely My Generation (v Spojených štátoch ako The Who Sings My Generation) a v roku 1970 aj v rozšírenej verzii na koncertnom albume Live at Leeds. Ďalšia verzia tejto piesne, ktorá bola pôvodne nahratá v roku 1966 pre EP Ready Steady Who! vyšla nakoniec až v roku 1995 na remastrovanej verzii albumu A Quick One.

Towshend údajne pieseň písal vo vlaku a hovorieva, že ho inšpirovala Kráľovná Matka, ktorá raz dala zo štvrti Belgravia odtiahnuť ich pohrebný voz, Packard z roku 1935. Údajne sa pri každodennej ceste okolo pri pohľade na toto auto urazila. Ako ďalšiu dôležitú inšpiráciu pre túto skladbu udáva Towshend bluesovú klasiku „Young Man Blues“ od Mose Allisona, hovorí o tom, že bez Moseho by „My Generation“ neexistovala... Pre časopis Rolling Stone v roku 1985 poznamenal, že pieseň „My Generation“ bola hlavne o snahe nájsť si miesto v spoločnosti. V roku 1989 v interview pre televíznu show maerického kanálu ABC, Good Morning America, bola diskusia s kapelou pri príležitosti koncertného turné oslavujúce 20. výročie albumu Tommy a Townshend vtedy komentoval slávne slová piesne: „I hope I die before I get old...“, tým že pod „old“ („starý“) myslel „very rich“ („veľmi bohatý“).

Pravdepodobne najvýraznejším prvkom skladby je jej text výrazne drzo prejavujúci postoj rebelujúcej mládeže. Svojim prejavom je nahrávka sama o sebe má nárok byť uznávaná za predka punk rockového hnutia. Posmešne Rogerom Daltreyom spievaný populárny úryvok textu „I hope I die before I get old“ patrí medzi najviac citované, či odpisované texty v rockovej histórii.

Pdobne ako aj v ďalších skladbách z rannej tvorby kapely The Who, ktoré sú v súlade so štýlom subkultúry Mods song má úplne jasné vplyvy z amerického R&B, hlavne v v spôsobe prednesu veršov spôsobom zvolania a odpovede. Je to urobené krátkym zvolaním verša, ktorý zaspieva Daltrey a vokalistov, ktorí v podaní Towshenda (nízky hlas) a Entwistla (vysoký hlas) odpovedia refrénom: „Talkin' 'bout my generation“.

Melódia spevu piesne „My Generation“ je príkladom modálne ohraničenej interpretácie pôvodne afro-amerického spôsobu nazvaného shout-and-fall. Ako príklad sa pre tento štýl uvádza bluesovo rock an rollová skladba „Shake, Rattle and Roll“ v podaní Big Joe Turnera. Systém zavolania a odpovede je viackrát odrazený inštrumentálnym predelom zdôrazneným sólovou gitarou v podani Petra Townshenda s výraznou Entwistleovou basovou gitarou. Ďalším charakteristickým prvkom interpretácie skladby je pridané Daltreyove zlostné a frustrované koktanie. Na túto zvláštnosť je podaných viacero historiek. Jedna hovorí o tom, že pôvodne bola pieseň pomalou hovorenou bluesovou kompozíciou bez koktania. V 70. rokoch bola hraná aj týmto štýlom ale s koktaním pod názvom „My Generation Blues“. Nápad s koktaním prišiel po inšpirácii skladbou „Stuttering Blues“ od bluesmena Johna Lee Hookera.