Návrh liečiv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Návrh liečiv (angl. Drug design), často označovaný ako racionálny návrh liečiv, je proces hľadania nových liečiv pomocou znalosti biologického cieľa.[1] Liečivo je často malá organická molekula, ktorá sa používa na ochranu alebo obranu zdravia, či na zmiernenie chorobných príznakov. Presnejším termínom je návrh ligandu (tz. molekuly, ktorá sa bude pevne viazať na svoj cieľ).[2] Konštrukčné techniky na predpovedanie väzobnej afinity sú primerane úspešné avšak existuje mnoho iných vlastností, ktoré sa musia najskôr optimalizovať, aby sa ligand mohol stať efektívnym a hlavne bezpečným liekom.

V najzákladnejšom slova zmysle zahŕňa návrh liečiva návrh molekúl, ktoré majú komplementárny tvar a náboj ako biomolekulárny cieľ, s ktorým interagujú. Pri navrhovaní liečiv sa často, ale nie vždy, spolieha na techniky molekulového modelovania.[3] Takýto typ modelovania sa často označuje aj počítačový návrh liečiv.

Rozvoj návrhu liečiv[upraviť | upraviť kód]

Myšlienka, že účinok liečiva v ľudskom tele je sprostredkovaný špecifickými interakciami molekúl liečiva s biologickými makromolekulami (vo väčšine prípadov proteíny alebo nukleové kyseliny), viedla vedcov k záveru, že na biologickú aktivitu liečiva sú potrebné jednotlivé chemikálie. To sa stalo začiatkom modernej farmakológie, pretože štandardné lieky sa namiesto surových extraktov z liečivých rastlín stali čistými chemikáliami. Prvou chemicky izolovanou látkou bol morfín, ktorý izoloval v rokoch 1803 – 1805 Friedrich Sertürner[4] z makovíc. Ďalej nasledovali látky ako je kyselina salicylová, kokaín či fenacetín.

Historicky sa látky, či už surové extrakty alebo čisté chemikálie, testovali na biologickú aktivitu bez znalosti biologického cieľa. Až po identifikácii účinnej látky sa začalo zameriavať aj na identifikáciu cieľa. Tento prístup je známy ako klasická farmakológia.[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Madsen U, Krogsgaard-Larsen P, Liljefors T (2002). Textbook of Drug Design and Discovery. Washington, DC: Taylor & Francis. ISBN 978-0-415-28288-8.
  2. TOLLENAERE, J. P.. The role of structure-based ligand design and molecular modelling in drug discovery. Pharmacy World and Science, 1996, roč. 18, čís. 2, s. 56–62. Dostupné online [cit. 2020-01-23]. ISSN 0928-1231. DOI10.1007/bf00579706.
  3. Drug design : structure- and ligand-based approaches. Cambridge [U.K.] : Cambridge University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-521-88723-6.
  4. BEARZI, MADDALENA.. Beautiful minds : the parallel lives of great apes and dolphins. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-674-03379-5.
  5. TAKENAKA, T.. Classical vs reverse pharmacology in drug discovery. BJU International, 2001, roč. 88, čís. s2, s. 7–10. Dostupné online [cit. 2020-01-23]. ISSN 1464-410X. DOI10.1111/j.1464-410X.2001.00112.x. (po anglicky)