Na hrodźišću

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Na hrodźišću (hornolužickosrbsky: Na hradisku) je dráma v piatich dejstvách hornolužickosrbského autora Jakuba Bart-Ćišinskeho napísaná roku 1879. Je to jedno z prvých diel tamojšieho národného obrodenia, a prvá dráma v hornolužickej srbčine. Okrem toho vyšla v poľštine a nemčine.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Dej sa odohráva roku 805 na hradisku neďaleko Budyšína (dnešného Bautzenu v Sasku). Na svadbu Wjelesława, syna milčanského kráľa Miliducha a Łady, dcéry polabského kráľa Brónmila, príde posol so správou, že Frankovia napadli polabský kmeň Glomačanov. Kráľ Miliduch chce spojiť bojovníkov všetkých polabských kmeňov a poslať ich do boja. Wjełeslaw si v zápase s Tungelom vybojuje právo stať sa vodcom armády ale odmieta priniesť obety pohanským bohom, lebo sa stal kresťanom. Srbskí starešinovia v tom vidia zradu a odsúdia ho na smrť. Pred popravou blesk zabíja najvyššieho kňaza a zničí Hradisko. Všetci to pokladajú za znamenie kresťanského Boha a sú ochotní nasledovať Wjelesława v boji za národnú slobodu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]