Jakub Bart-Ćišinski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jakub Bart-Ćišinski
lužickosrbský básnik, dramatik, prozaik a katolícky kňaz.
lužickosrbský básnik, dramatik, prozaik a katolícky kňaz.
Narodenie 20. august 1856
Pančicy-Kukow, Nemecko
Úmrtie 16. september 1909 (53 rokov)
Pančicy-Kukow, Nemecko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Jakub Bart-Ćišinski

Jakub Bart-Ćišinski (* 20. august 1856, Pančicy-Kukow – † 16. september 1909, Pančicy-Kukow) bol lužickosrbský básnik, dramatik, prozaik a katolícky kňaz.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojich pätnástich rokov študoval v Prahe, najprv na gymnáziu na Malej Strane neskôr teológiu na Karlovej univerzite. Bol členom lužického semináru, združenia Serbówka a taktiež prispieval do jej periodika Kwětki. V tomto období napísal aj svoje prvé dielo Moje serbske wuznaće. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladaniu do hornolužickej srbčiny (mimo iné preložil aj Kollárovu Slávy dcéru a Mickiewiczovu Ódu na radosť).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Preslávil sa najmä ako básnik, za svojho života vydal celkom 14 zbierok, ale nevenoval sa výhradne poézii a jej prekladu. Napísal aj prvú lužickosrbskú drámu Na hrodźišću, inšpirovanú královédvorským rukopisom. Okrem toho napísal veselohru Stary Serb a napísal prozaické dielo Narodowc a wotrodźeńc.

Ako katolícky farár bol v ostrom konflikte so svojimi nadriadenými, farárom sa stal až po 18 rokoch kaplánovania, bol prideľovaný do nemeckých oblastí mimo Lužicu. Pôsobil napr. v Drážďanoch, Kamenici či v Radebergu. Na dva roky bol dokonca preložený do severných Čiech, do kláštora v Zákupoch na Českolipsku. Možnosť pôsobiť v Lužici mu umožnil skorý odchod do dôchodku v roku 1903.

V rokoch 1876 až 1881 bol nakladateľom časopisu Lipa Serbska a v rokoch 1904 až 1909 časopisu Łužica. Svoje diela písal výhradne vo svojom materskom jazyku, hornolužickej srbčine.

Vo svojom diele bojoval proti rezignácii a bol silno národne orientovaný, za čo bol kritizovaný aj od mnohých Lužických Srbov, ale na druhej strane ho škrel rozpor spôsobený mladosrbským hnutím, na čo reagoval aj vo svojej tvorbe.

Pochovaný je na cintoríne vo Wotrowe.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moje serbske wuznaće
  • Nawozenja (1877)
  • Narodowc a wotrodźenc (1879}
  • Na hrodźišću (1880)
  • Slubowanje ze zadźěwkami (1881)
  • Słowjanam (1884)
  • Kniha sonetow (1884)
  • Formy (1888)
  • Priroda a wutroba (1889)
  • Serbske zynski (1897)
  • Ze ziwienja (1899)
  • Za cichim (1906)
  • Serbske wobrazki (1908)
  • Krew a Kraj (1909)

Zroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakub Bart-Ćišinski na českej Wikipédii.